Po včerajšom príchode a prvom pretočení nôh nás čakal prvý skutočný tréning. Asi najviac sa naňho tešil náš nový sparingpartner s krycím označením „doktor A“, ktorý nielenže nemohol dospať, ale pri raňajkách si dal dvojitú porciu, aby mu zostalo dosť energie na celý deň. Súčasne treba tiež spomenúť, že naša základňa sa oproti minulému roku zmenila a máme to k Tonimu o dva kilometre ďalej.
Skupina priateľov songu vyráža v ústrety prvým kilometrom...
Ešte sa vráťme k nášmu priateľovi „doktorovi A“. Jeho príbeh so sebou prináša novú dimenziu nášho tréningu. Dávno zaviata vetrom je rozprávka o špecialistovi na výrobu špičkových športovcov, Michele Ferrarim, my máme niečo lepšie, našli sme si ďaleko kvalitnejšieho odborníka, ktorý nie je doposiaľ v cyklistických kruhoch známy. Objavili sme ho ukrytého v jednom z chemických laboratórií, za nekonečným radom skúmaviek s pestrofarebnými roztokmi. Diablovi podobné výzor a rad odpovedí v chemických vzorkách nám dali jasne najavo, že spolupráca s ním nás posunie o značný kus ďalej.
z riaditeľom v chrbte...
Ale späť k dnešnému ránu, štart na zoradisku pri „deviatke“ sme stihli na poslednú chvíľu a ani sme nestihli prekontrolovať, kto všetko s nami vyrazí. Až po pár kilometroch, keď sa zrovnal obraz a zvuk si všímame, že sa to okolo nás leskne hviezdami domáceho pelotónu. V dvojičkách identifikujeme Bártiča, Bubílka, Kristiána, Nesvadbiča, Ňumiho ... ale hlavne riaditeľa Mallorcy Křížáka. V tej chvíli trochu strneme, prvý deň si nechceme toľko nakladať. Po očku pozeráme nášho doktora, ten ale zachováva pokrový výraz av pokoji začne cúvať so slovami, že tým hobíkom nechá trochu náskok. Asi si celkom veria, keď ho strácame z očí za horizontom…o poznanie väčší rešpekt má naša elita, z ktorej tí najznámejší na prvej odbočke v panike točia, aby ich „neztrestal“.
Mazlík s úsmevom...
Však keď to zabalí, náš doktor si hravo zredukovanú skupinu docvakne a pokračuje v pokoji, ako by práve vyrazil. Riaditeľ Mallorcy nám naplánoval výlet po juhovýchodnom pobreží, ktorého tempo aj ďalší priebeh samozrejme aj režíroval. Keď sme si užívali už niekoľkokrát prudké naberanie výšky, rozhodol sa „doktor A“ že ho to už nebaví a rozlúčil sa s pohľadom, vypovedajúcim o jasnom zámere si poriadne naložiť. Naše doterajšie tempo ho očividne uspávalo.
... nie to nebol úsmev ...
Až s odstupom niekoľkých hodín sme si vypočuli jeho priebeh cesty. Okrem toho, že stihol monitorovať medziostrovné premeny cien základných potravín, ešte využil prírodné zákony vetra na dokonalé vysušenie garderóby, aby si zachoval imidž gentlemana.
... pred bránami Manacoru ...
My ostatní sme nasledovali naplánovanú trať na Manacor. Tesne pred jeho bránami nasal Kubánec nejaký neporiadok do zadnej galusky, takže nezostalo nič iné, než sa napáskovať do pumpy a vypiť všetko café con leche. Po opätovnom doplnení tlaku sa išlo ďalej.
... los defektos ...
Ďalšie kilometre sa už odvíjali bez ďalších komplikácií, dalo by sa povedať v stereotypnom rytme. Čo by ste tiež čakali, ľahký vetrík, priaznivých 16 stupňov, polovica jazdcov už dávno zložilo vesty, alebo návleky a tešilo sa na lelkovanie pri pláži. Prvý dlhší výlet tak ubehol ako voda a computery sme vypínali po slušných 167 kilometroch.
... na palme ...
Večer si ešte s doktorom preberieme taktiku, zmeníme trochu vlastnosti krvi a zajtra sa uvidí, ako to s tou novou dobrotou pôjde.
KoTyMa
... na prvý deň, slušný výsledok, čo hovoríte :) ...
... deň odchádza, Fondriest zostáva ...
... veterníky tu majú skoro na každom rohu ...