Súboj našich predavačov

Jarná XC v Pivovare - tieto preteky sú pre mňa vždy takou prvou previerkou, ako na tom je moja fyzička a technika. Dalo by sa povedať, že ho neberiem ani ako závod, ale ako záťažové testy. Tu si vyskúšam prvú intenzitu v sezóne s celkom očakávaným výsledkom – utrpenie.

Na štarte, nespomínaný v reporte, druhý predavač, Vlčiak, ktorý si potichu brúsil zuby...

Tohto roku to však malo aj iný podtext. Prvýkrát sme tu proti sebe stáli s mojím kolegom z Kolokrámu, Láďom Karáskom. Nevozíme len rovnaký dres, robíme aj v rovnakej firme, aj keď každý na inej predajni. Takže je jasný, že sa pôjde hrana od začiatku do konca, lakte vonku, žiadny kamarátšoft :) . Proste súboj medzi predavačmi.

... odpálené a Karas vyráža v ústrety trati ...

Príprava na prvý mač prebehla úplne ideálne. Začala nám oboma intenzívne predajná sezóna. Na doladenie vytrvalosti sme si dali For Bikes, a aby toho nebolo málo, pridali sme nádchy, kašlíčky a iné zdravotné strasti. To sme podporili malou psychologickou vojnou po telefóne a cez kolegov. A tí nás v tom náramne podporovali, takže ako sa blížil deň D, napätie rástlo a atmosféra hustla.

... Burák, vrčí, ale zdá sa, že Karasa nepokúša :) ...

Po príchode na miesto konania závodu, prihlásení a okuknutí konkurencie som konštatoval, že Láďa nebude jediný problém. Kvalitných súperov bolo na malý púťák celkom dosť. Na štarte

so mnou stáli napríklad Jirka Novák, Kryštov Bogár, Ján Strož, Michal Bubílek a ďalší najlepší jazdci zo severu, aj keď našťastie v inej kategórii. Ale aj tak mi bolo jasné, že to tu budú mať slimáky veľmi ťažký.

... avšak terény si užíva plnými dúškami ...

Od štartu to borci z prvej lajny vodpálili v takom tempe, že mi liezli voči na vrch hlavy. Vyvolali tým taký šrumec, že aj miešali ako ja rozbehli celkom slušný kalúp. Bohužiaľ, Láďa na tom bol o trochu lepšie už od prvého šliapnutia, takže som pozeral trochu vydesene len na jeho chrbát. Upokojoval som sa, že mám vždy horšie štarty, ale v závere dokážem ešte zabrať, tak žiadny strach. Avšak som narazil na prvý fakt veľký problém – moja jazdná technika. Ukázalo sa, že nie som s terénom tak nejako zladený. Bicykel podo mnou tancoval a skákal, ako sa mu zapáčilo. Asi to bude tým, že som na biku nesedel skoro päť mesiacov. No čo, stalo sa. Takto som si pretrpel celé prvé dve kolá zo štyroch. Našťastie pre mňa, mi terén predsa len nie je cudzí a postupom času som nadobúdal na istote a jazdu si začal vychutnávať. Dokonca som zistil, že aj nohy na tom boli celkom dobre. Ďalšie dve kolá som si vďaka tomu fakt užíval.

... a hélime sa, kto je to na debne, a hneď najvyššie, Vlčiak, kategória Enduro ...

Každú prekážku som išiel s nadšením a cítil som, že naozaj začínam zrýchľovať. Začal som prehĺtať pretekárov, ktorí boli predo mnou, a tušil, že sa blížim za chrbát toho, ktorého chcem pokosiť. Lenže bolo neskoro, tieto preteky som prešiel. Láďa mi naložil av cieli mal právom výraz víťaza, culícího sa na svoju obeť.

... no kedy inokedy si dať zaslúžené pivko! Vďaka za podporu!

Výsledok 1:0 pre Specialized Concept Store Liberec. Dúfam, že chlapci a dievčatá z Kamenického Šenova mi odpustia. Ostatne, je to len začiatok našich súbojov. Ten budúci sme si dohovorili na ďalší víkend. Ale o tom zase nabudúce.

O umiestnení sa zámerne nezmieňujem. To moje nestojí za reč a to Ladi, hoci lepšie, bolo od debny tiež dosť ďaleko. Nám ide rovnako hlavne o to, pretiahnuť telá, pekne sa vyžízniť a dostať sa medzi Vás cyklistami, našimi kamarátmi a zákazníkmi.

Burák