Slovak Cycling Tour 2014 - Stage 2

Dnešná etapa sa začala pre náš tím takmer katastrofou, náš direktor Bambejš si v zápale príprav na etapu ľahko "rozčísol repu". Asi tak cca hodinu do štartu tak naši bafíci trávia v miestnom špitále. Všetko nakoniec dopadlo dobre a navyše ... nám Standa jeho synček zakúpil v miestnom hospicu na etapu banány. Bambejš tak s tromi stehmi na hlave nakoniec všetko so svojimi panošmi ošéfoval. Dnešná etapa v horúcom letnom počasí by bez ich servisu ani nemohla pre nás dobre dopadnúť. Chlapci ďakujeme Vám všetkým, ste super!

"riečisko žíl a ciev, hustoty ortuti" ... K dnešnej etape sa veľmi nerozpíšem, jednak som unavený, a tiež musím ráno skoro vstávať, štart tretej kráľovskej etapy je už o 11 hodine . Tak dnes v rýchlosti. Od lajny sa ide pekelné tempo, aspoň pre mňa osobne je to ťažké. Hneď si hovorím, že ja vôl som sem jazdil. Prvá hodina pretekov tak utiekla nebývalo rýchlo, keď pozerám na budík a vidím priemernú rýchlosť 51km/h, tak sa nedivím, idú sa bomby. Prosím tak pána boha, aby to už prasklo a odišla nejaká grupa preč. Takto sa trestať už dlho nevydržím .... asi ma vypočul a na 55 kilometri je vymaľované.... skupinka utečencov mizne v diaľke. Je to hneď lepšie, ide sa tridsiatkou, ide sa na záchod a mám tiež čas si vziať z auta bidóny av kľude sa občerstviť. .. tých pár sekúnd slávy :) ... Využívam tiež situáciu aby som sa pozrel na špičku závodu a užil si tak pár sekúnd slávy. Mám šťastie, pán fotograf Brychta je práve tu so svojím sprievodom, a tak robím aká je to pohoda a môj kamenný ksicht je toho na fotke dôkazom . Ide sa nezvyčajne dlho pomaly, utečenci majú už viac ako 10 minút k dobru. Na 80 kilogramoch je bufet, berieme si tu bidóny, a začína to byť divoký. Ide sa voľne a dochádza tak k nebezpečným situáciám a niekoľkokrát to skoro padá....napríklad bafíci s Kaťušmi podávajú bidóny a taštičky s občerstvením skoro v zjazde. Len ako na to pomyslím, že sú volové tak predo mnou jeden z pretekárov namotáva taštičku s jedlom do predného kola. A je to, ide sa k zemi, predo mnou idúci kolega cyklokrosového tímu Vobora zvaný Vohrádka, nemá priestor a razom ich na asfalte. Vedľa mňa idúca motospojka má ihneď problém a aby ležiaceho Vohrádku neprešla posiela to do priekopy. ... sa musí využiť :) Reagujem obratom a rýchlo. Po dopoludňajšom telefonickom školení od bývalého vynikajúceho krosára a kamaráta Jirku Fúsa viem čo mám robiť, keď je predo mnou prekážka , aspoň teoreticky. Zoskakujem preto z bicykla a pokúšam sa rovnako ako moji kolegovia preskočiť pripravenú prekážku. Darí sa mi to, aj keď treba dodať, že veľa estetiky v tom vidieť nebolo. Na druhú stranu som krosový zelenáč, a nikto z chalanov od nás ma snáď nevidel. Aj ostatní boli v hľadáčiku šošovky fotografa Honzy Brychtu. Dnešná etapa mala byť skôr rovinatá, čo sa mi veľmi nezdá, po troch vrchárskych prémiách, ktoré vyzerali v propozíciách ako krátke vlnky, je tu Hartinkov, čo už je taká väčšia vlnka. Navyše chlapci z tímu Leopard rozbehli opäť slušné tempo a ide do tuhého. Sme na 120 kila a nie je čas pýtať sa kto je kto. Je vidieť, ako je kto z pretekárov pripravený. Hartínkov tak preveruje naše možnosti a doposiaľ veľký balík sa delí ako korálky. Tento kopec veľmi nepoznám a tak neviem čo ma čaká. V polovici kopca strácam kontakt s prvou skupinou a snažím sa ísť svoje tempo. Idem však stále na dostrel. Na prémii som niekde v druhej polovici štartového poľa ktoré je riadne natiahnuté a roztrhané. Zo zjazdu tak na nič nečakám a púšťam sa dolu strmhlav ako bezmozog. z korálikov sa zase neskôr stali korále :) .... Dole pod kopcom vidím pred sebou asi tri skupiny, idem v tej štvrtej asi v siedmich ľuďoch a po 10 kilometroch sa nám darí dôjsť čelo, ktoré na chvíľu zvoľnilo. Mám šťastie a ako posledný sa dostávam naspäť a robím vrátnika ako sa občas hovorí cyklistickou hantýrkou poslednému v skupine. Ide sa zase šrot, pred nami je vidieť mesto Mohelnice kde je dnes naplánovaný po troch desiatich kilometrových okruhoch cieľ. Prichádzame na miestne mačacie hlavy a pozerám okolo seba a čudujem sa koľko je tu opäť divákov. Hneď ma tá cyklistika viac baví a hovorím si, že tu už musím vydržať. Prejazdy mestom plného divákov hneď zdvihli náladu. Ďalšie okruhy sú v znamení neustálych nástupov a snahy dostihnúť utečencov, prípadne minimalizovať straty na čo najmenšiu úroveň. Okruh je úzky, technický a cesta hrboľatá. Opäť to ide k zemi a ja sa opäť hrám na krosára, mastím to po lúke, keby ma videl Štyby, ten by "chcal magi v kockách". Nie je čas na hrdinstvo a do cieľového špurtu sa nehrnem. Chcem dôjsť celé as nástupom chcíplího leva to ani nemá cenu skúšať. Dochádzam tak niekde schovaný v hlavnom poli. Stene tak Fery a Ondra Bambula. Na jednej z fotiek je vidieť náš výraz v cieli. Sme spokojní, ale tiež treba povedať, že "rovinatá etapa" ktorá mala 160 km a nastúpili sme 2000 metrov úplne ľahká nebola. panuje dobrá nálada! ... Po pár minútach prichádza v druhom balíku aj zvyšok nášho tímu. Dnes to dopadlo po tých predštartových peripetiách, vlastne dobre. Bambajš sa smeje aj s čerstvou jazvou na hlave, Ondra nám oznamuje ako sa išlo na Hartinkov "hovno", Vohrádka je tiež celé, len s cestným lišajom a Fery ten je stále v pokoji, zajtra bude bojovať tuším. Prišiel síce len potrénovať, ale jeho cestárske gény ho nezaprú. Cítim, že je vo svojom živle a spomenie si na svoje nedávne cestárske úspechy. Fery si dáva ešte "match" v piškvorkách a ja? No posúďte sami :) ... A čo starý plesnivý Sloboďák? Ten pôjde zajtra rovnako ako vždy na doraz a bude snažiť dokončiť etapu za všetkých okolností. Je tu predsa na otočku, zarobiť si nejaký prachy , potom zbaliť nejakú mačku a hlavne nechce umrieť strachy! Krátky report, čo hovoríte , už je zase polnoc, tak dobrú a zajtra na počutý! Sloboďák Výsledky dnešnej etapy tu . Celkové výsledky tu .