Sezóna je tu

Po pomerne náročnej zimnej príprave a následných dvoch týždňoch príprav na výstavu v Prahe som si konečne na chvíľu sadol. Súčasne sa mi v hlave prebudila myšlienka, či naozaj mám pretekať, mám to ešte potrebné si niekde gumovať držku? Tieto veci sa mi naháňajú v hlave ešte v piatok, kedy spolu s Kolokrámskou partiou ladíme posledné detaily expozície nášho obchodu v Letňanoch. Nohy mám od stredy celý opuchnutý z večného postávania :) no ešte že nás priateľ Moose vybavil skvelými kompreskami. Nakoniec víťazí túžba skúsiť ísť po necelých dvoch rokoch rýchlo, zviezť sa s najlepšími domácimi pretekármi a absolvovať tak prvé pretekárske kilometre. Tie podľa môjho názoru ničím nemožno nahradiť, bez pretekov by bola celá tvrdá zimná príprava k ničomu. A to by bola po tohtoročnej zime veľká škoda, aj keď ani na chvíľu nepochybujem, že práca je prednejšia. Našťastie v každom z nás je kvapka toho pretekárskeho ducha a tak sa s blížiacimi termínmi pretekov prebúdzame a drieme sa ako mourovatí vo všetkom svojom voľnom čase. Ako občas s obľubou hovorím mladým "rádoby profíkom", ja pretekať nemusím, ja chcem :) A o tom to vlastne celé je. Navyše si chceme užiť nový materiál, riadne preveriť, či americkí konštruktéri v Špecializede nepovedali o vlastnostiach bicyklov, či dresy sedej a nepozeraj nám z nich faldy, aj či Enervit chutí rovnako ako vlani :) Ideme na to S Danom prichádzame do Hlohovca necelé dve hodiny pred štartom, čo je u mňa nevídané. Tak skoro som nikdy na pretekoch snáď nebol, ale beriem to pozitívne. Je krásne počasie, usporiadatelia pripravili peknú trať a navyše všade naokolo vládne skvelá atmosféra. Klobúk dole pred organizátormi na čele s Petrom Hermanom. Kiež by takých podnikov bolo v Čechách viac. Sám si nepamätám, že by na pretekoch v našich luhoch a hájoch bolo toľko fanúšikov, jednoducho pekný deň a ešte lepšie preteky. Pred vlastným závodom sa naozaj kvalitne rozbiehame. Máme hromadu času a zoznamujeme sa tak dôkladne s dnešným okruhom. Asi po piatich kilometroch ma pristála v hube osa. Len tak tak, že ju nespolknem, žihadlo v pere akoby sa znova pokúšalo ma zviklat, aby som sa na to vykašľal. „Si staraj, pozri sa radšej do občianky, vyber deku z auta, ľahni si tu na lúku a pozri sa, ako sa preteká“. Zrazu sa mi zase nechce ísť a na štarte sa znova musím prehovárať. Máme za sebou dlhú cestu, ktorá by bola v takom prípade zbytočná, tak sa znova dávam do kopy as Vesim po boku štartujem. Skúsim sa tak pobiť s „klukama opálenými“, čo už tak mesiac preteká, je tu napríklad hrianka Bártič :), nejaký oranžový Black man (rozumej Josef Černý), veľa Poliakov ak tomu nejaké tímy zo Slovenska vrátane Dukly Trenčín. Naše bratov v zbrani zastupujú všetky české tímy, snáď len Dukla Praha nie je úplne kompletná. Celkový sumár na štarte tak číta necelých 180 pretekárov v kategóriách junior, U23 a Elite, ktorí štartovali s minútovými handicapmi za sebou. So svojim vystúpením na pretekoch som nakoniec veľmi spokojný, išli sme s Danom aktívne a nemusíme sa teda za nič hanbiť. Kolokrám bol vidieť ao to dnes išlo, na žiadny veľký výsledok sme nemohli vzhľadom na meno na štartovej listine pomýšľať. Napriek tomu sme obaja šli z úniku do úniku a dúfali, že Enervit, ktorými sme mali napchaté vrecká, dokáže včas všetku prepálenú energiu zase doplniť a my sa vždy dokážeme vrátiť na čelo. Tieto priania sa vyplnili a vďaka tomu boli naše dresy v prvej brázde vidieť po väčšinu pretekov. Pocitovo to nebolo vôbec zlé a na prvé preteky v takej skvelej konkurencii sa nemám za umiestnenie v cieli na konci prvej skupiny zač hanbiť. Špurtér zo mňa aj tak nikdy nebude, aj keď sa mi pod zadkom vzpínal neskrotný Specialized Venge, dávajúci mi neustále najavo, že jeho ambície sú po palmáre z olympiád a závodov Grand Tour nemalé aj v českej a moravskej kotline. Pre mňa bolo nemenej dôležité otestovať okrem bicykla aj seba a zistiť aká je vlastne súčasná forma. Vyzerá to, že až sa naučíme opäť používať krídla na našich dresoch, ktoré nám presne podľa všetkých prianí pripravila firma Sýkora, bude opäť na čo pozerať. Vašu dôveru v to, že keď je Kolokrám na štarte, nebude nuda, nesklameme! Vesi to vidí rovnako… Aj ma utiekla zima ako voda a tak s Kubou vyrážame v ústrety poprave na naše prvé preteky v sezóne. Už od rána nám počasie ponúka svoju takmer letnú podobu a nám sa ani nechce veriť, že ešte len končí mesiac marec. Aj keď za monotónneho zvuku diaľnice začínam trochu pochybovať, či nie je naivné ísť pretekať s tromi tisíckami najazdených kilometrov, keď majú ostatní trojnásobok. Ale medzi tým sme v Hlohovci a vybaľujeme, na také polemiky nie je priestor. Nová sezóna - nový matroš. Všetci pokukujú, ako sme 'spešľ'. Od hlavy po päty. Teda okrem nôh, tie veľmi špeciálne zrejme nebudú. Ale to ešte nikto nevie. Ideme sa rozbehnúť, cestou zdravíme na stánku Sýkora, aby videli, čo si na nás ušili. Potom už nám nič nebráni a môžeme sa zahriať na okruhu. Tri kolieska stačia a ideme na štart. Nemá cenu na nič čakať a od druhého kola za to beriem aktívne, nohy idú. Je potrebné ukázať, že lebky ešte nevymreli. Veľa nástupov, únikov, splavovania, dochádzania, predbiehania, výstupov a tak ďalej. Potom si už pamätám len zvonec do posledného kola a rezignáciu nôh na rýchle tempo v poslednom stúpaní. Beriem za vďaku tempu druhej skupiny a lahodnej chuti Enervitu, ktorá mi pomôže sa dostať v poriadku do cieľa. Misia splnená - závodné kilometre prehltnuté, nohy odblokované, lebky ukázané a medzitým, čo si nás budete prezerať na fotkách v magazínoch, my ešte zamakáme, aby bolo na Bíteši na čo pozerať. A že bude, nezabudnite sa pozerať!!! Kubánec osožrút a Vesi únikár [gallery link="file" ids="7412,7411,7413,7414,7417,7415,7416,7418,7410,7419">