Rýchlonožka opäť v akcii

Na prvej časovke na Milíre, po týždni jazdenia na bicykli, sa ani nedali očakávať žiadne zázraky, skôr išlo o prvý test nôh a zodpovedanie otázky, ako veľmi zaostanem na troch kilometroch za najlepším časom. No čo sa budeme rozprávať, dostal som pekne narezané. Druhý test sa potom išiel z Krištofáku do Križanského sedla. Hoci sú tieto časovky určené hlavne pre cestné bicykle, v niektorých partiách by neškodilo ísť na bicykli trekovom, ak nie radšej na poriadnych balónoch horského špeciálu. Cesta je miestami naozaj v zúboženom stave, ak tomu ten silný protivietor... Po pár ťažších tréningoch už nohy síce mali trochu lepšiu formu a ja pocit, že nie sú zo syra, do ideálu však veľmi ďaleko. Nasledovalo stretnutie s cestou Na Slovanku. Kto tam nejde na veľkú placku až k Arnice, ako by nebol. Tohoto nepísaného (mnou vytvoreného) pravidla som sa držal a do posledného terénneho kopca som to vyšiel podľa plánu. Asi najlepší pocit zo všetkých piatich časoviek. Štvrtý test boja proti času sa išiel na novej trati z Oldřichova na Bielu Kuchyňu. Šesť kilometrov po úplne novom asfalte, sklon miestami k 15%, je asi najkrajší kopec v širokom okolí. Cestou na preteky som sa bohužiaľ nezastavil v kovošrote, kde by som si za odovzdané olovo v nohách zarobil minimálne na štartovné a určite by mi zostalo ešte niečo na cestu domov. No čo si budeme rozprávať, na taký kopec s ťažkými nohami to bolo utrpenie od prvého do posledného metra.

... ešte pojď! ...

"Grande" finále sa išlo ako vždy z Katarínok na Maliník. Bohužiaľ, alebo snáď vďaka vykonávaným prácam na ceste, sa musela trať skrátiť o jeden celý kilometer, hoci ten najjednoduchší. Na tomto kopci platí dvojnásobne pravidlo o veľkej placi, takže od prvých metrov trhám nohy. Tesne pred cieľom ma o minútu dochádza ľahkým kadenčným tempom (prevod odhadujem veľká vpredu a 21 vzadu), nohy ako špajličky, aero prilba, zrejme niekto z STS Chvojkovice Brod. To na pocite nepridá, ale čo. Neskôr sa dozvedám, že to bol no ten, „Škáreň“, no Honzo si fakt trochu iný level, gratulujem!

... až na Bielu Kuchyň, kde to "zavoňalo" :-)

Na tú biedu, čo som predvádzal, to nakoniec stačí na celkové víťazstvo v mojej kategórii v celom pohári. Aj keď je to aj vďaka absencii niektorých pretekárov, ale na to sa história nepýta, že :-) . Zrátané podčiarknuté: Forma sama od seba do lona nepadá (a to je dobre), najazdené kilometre za volantom sa naozaj nezúročia, hoci len trochu do sily v nohách, a to už vôbec nehovoriac od sedenia pri PC. A nakoniec, keď nohy kričia nie, je potrebné si spomenúť na Jensovo „shut up legs“ a ísť holt trochu cez hranu. Za rok na videnie, už teraz sa teším. Rýchlonožka