Raz to muselo prísť...

Musím povedať, že za tých pár rokov, čo sa hrám na športovcov, si nepamätám, že by som bol taký sklamaný z dosiahnutého výsledku ako po nedeľnom martyriu v Prahe. Zažil som už pár výsledkových prepadákov, ale vždy som si z toho odniesol aj pár pozitívnych vnemov, až doteraz... To sa jednoducho nedá popísať, zvlášť keď vám prvú polovicu závodu hrá všetko do kariet. Ten pocit ľahkosti a rýchlosti vzhľadom na vynaložené úsilie je ako droga. Proste sa vznášate a kilometre nabiehajú úplne samy. Do polovice idete podľa plánu, a aj pocit, že už to okolo 25 km toľko nejde je pod kontrolou, stále je to bez problémov pod tých „debilných“ dve a pol hodiny. A sme na Strakonickej, táto časť trate je totálny výmaz, ulica široká ako runway na pristátie raketoplánu, čo vedie od nikiaľ nikam s otočkou navyše takmer bez divákov. Tu pokiaľ je teplo a trochu fúka, tak vás to sfúkne ako sviečku… Začínam trochu tuhnúť, ale po necelých 30 km sa to dá očakávať, nie som hold z Kene alebo Etiópie. Na 30tom je ďalšia občerstvovačka a vidina gélu plného cukru s kofeínom mi dodáva optimizmu. Ku vytúženému bufetu však nedobehnem, musím zastaviť, uvoľniť lýtko, trochu sa prejsť. Moja dobrá duša manželka mi podáva gél a je asi viac zdesená ako ja... snáď sa aj obáva, že sa s ňou chcem zostávajúcich dvanásť kilometrov prechádzať a debatovať. Rozbieham sa, ale je mi jasné, čo bude nasledovať. Čakajú ma nekonečné kilometre, kedy si budem nadávať, preklínať behanie, hlúpy nohy v kŕčoch a vôbec všetko na čo si v tomto stave spomeniem. Znovu mi dochádza, prečo mala moja drahá polovička des v očiach...takto ma vidieť nechcela. Konečne dobieham do Parížskej, síce má moje belhanie k vycibrenému bežeckému štýlu asi tak ďaleko, ako gazela k leňochodovi, ale na to sa už nehrá. Cieľ je takmer na dosah, konečne! Výsledný čas 2:35:07 je fajn, ale poznáte to, keď máte iné očakávania, je ťažké taký čas brať ako úspech. Po fľaši vína as odstupom jednej noci to už neberiem ako koniec sveta, život ide ďalej... Napríklad to raz vyjde... Každopádne ďakujem Vám všetkým za podporu, SMSky a hlavne tímu doma, že to so mnou vydržal! Rýchlonožka Tra-la-lí, tra-la-lá 16.km ... ... motor sa zadrháva 30. km ... ... kde je ten cieľ? ... ... Parížska ulica už nasvedčuje koncu trápenia ... ... má zaslúžená odmena :-)