Pražský pohár okom Plamienka

V utorok 8. mája som si zajazdil už štvrté preteky Pražského MTB pohára, kde som vo svojej kategórii obsadil prvé miesto. Celé preteky sa jazdili vo veľmi slnečnom počasí a bolo naozaj horúco ako na púšti. Pred štartom som sa dlho rozbiehal aby som správne rozhýbal nohy, roztiahol pľúca, pretiahol sa ... taká ľahká, primeraná rozcvička. A teraz k samotnému závodu. Išiel som opäť na "pevňáku". Nebol som síce ako v kresle, ale šlo to! Kreslo si užijem na dôchodku! Bohužiaľ ma dosť bolel chrbát, avšak som sa tu blbou bolesť snažil veľmi nevnímať a sústrediť sa na to, aby som si niekde neustlal a pritom aby to išlo. Na štartovnej čiare som bral prvú lajnu a čakal na píšťalku. Hneď po štarte zarachtala prehadzovačka a už som sypal jeden prevod za druhým, snažil som sa do úzkych miest na trati vojsť ako prvá, ako inak tiež? Najlepší spôsob! To sa mi podarilo a prvé kolo som celé odtiahol ja. Je dôležité vždy nabehnúť do singlu ako prvý tak, aby ma nemohol nikto predbehnúť a hlavne si to preteky užiť, to si všetci pamätajte. Prvé štyri kolesá som šiel s Chybičom. Bohužiaľ to ale nebolo kecací tempo a tak mi čoskoro cuknul a odišiel... Potom ma zišiel borec z Rajec tímu a ma v 5. kole dochádzalo. Keďže ma čakala ešte 2 kolá do konca, tak čo? Ládovať sa gélom? To už sa mi nechcelo, tak som ho nechal ísť a netrápil sa za ním. Samozrejme som si strážil víťazstvo v mojej kategórii. Po celý čas pretekov mi nohy išli tak na 80%, tak si v duchu hovorím: točte sa sakra! A celkom si dali povedať. Spokojnosť bola, ale nie taká veľká. Budúci víkend mám plný pretekania a najlepšie tréning je závod! Tak musím dúfať že forma poleze hore a robiť pre to maximum. Tak zatiaľ ahoj a pekný víkend! Plamienok A ide sa! To sú tie bomby! Čím pomalšie do zákruty vojdem tým rýchlejšie z nej vyjdem. Často idem s Chybičom...už len udržať to tempo celý závod a útočiť. Užívam si to a je to paráda, hodiť si whipa vo vzduchu ako Nino. Tieto kopce jedine zo sedla! Nemôžem sa tam inak doplaziť na vrchol. Jedu a diváci fandia, tak to má vyzerať. Prudká zákruta kde je dosť štrku, nebáť sa a ísť, ale opatrne. Pozerať na chrbát a držať tempo nastavený rovnako ako súperovi. Môžem stáť ako vysoko chcem ale aj tak budem najmenší.