Pardubické veterníky

Teplo mi zase toľko nevadí, zimu mám rád, dážď sa dá vydržať, ale čo naozaj nemusím, je vietor. Na tom sa predpokladám, zhodneme asi všetci, že v závode snáď nie je nič horšieho, než keď vám do ksichtu fučí taký uragán, že máte sto chutí sa radšej zastaviť. Bohužiaľ takýto „vetrieček“ fúkal túto sobotu v Pardubiciach na Vinárskom polmaratóne a súčasne aj MČR v polmaratóne. Ale zase vyhovárať sa na počasie, to predsa nie je náš štýl, že :). Navyše štartujeme po vetre, takže zatiaľ pohoda. Po necelých dvoch kilometroch ale začína prvá veterná smena dlhá cca 7 km. Našťastie ideme vo dvojici, a poctivo striedame. Občas je to fakt psycho... Do druhého, rovnako dlhého kola vbieham podľa časového plánu, ale trochu začínam tušiť, že to začne oproti práve dokončenému okruhu dosť bolieť. Na zhruba 17-tom kiláku sa k vetru pridávajú kŕče (zatiaľ len náznak), ale po ďalších dvoch už sa zahryznú naplno a ja musím zastaviť a uvoľniť lýtka, tzn. sťahujem „kompresky“. A ja naiva si doteraz myslel, že práve „kompresky“ majú tým kŕčom zabrániť :) Uf, je to lepšie. Poslednú dvojku sa cítim tak trochu ako v tuneli, bolesť sa snažím nevnímať. Našťastie na jeho konci vidím namiesto svetla večnosti ceduľu cieľ, osobák a nakoniec aj umiestnenie v top 10. Lepšie by to tentoraz nešlo. Pár čísel: čas: 1:11:37 hod 9. fľak bit.ly/2nUpOSZ Za tri týždne dvojitú dávku v pražských uliciach, to bude asi iná káva… teraz hlavne neochorieť! Váš Rýchlonožka! ... vidíte ho? Už sa zase váľa :) ... ... tým prvým svietilo asi slniečko trochu viac :-)