Oceáne temný, ako duša má ...

... na Malorke nie je touto dobou len pekné počasie, ale dosť často býva pekne zamračené a niekedy fúka taký silný vietor, že sú aj palmy na pláži ohnuté a vtáky radšej chodia pešo. Malorke...", alebo: "...čo tam robíš celý tie dni, keď nie si na bicykli?" To je otázka. To viete, nie je to Marino Venetto, ja nie som Bob Saint-Clare, takže sa nedá čakať veľa dobrodružstva ani tej erotiky... :) Pre niekoho by to bolo skôr, ako hovoril otec Homolka, len plač a škrípanie zubov... Tak napríklad jeden kamoš, keď tam so mnou išiel prvýkrát, mi pred odchodom volal, že so sebou vezme tenisové rakety a pôjdeme si po tréningu zahrať na kurt, aby sme sa želaj do večera nenudili :)! Po dvoch dňoch a 300 kilometroch v nohách, ležal v posteli a nechcel ísť ani na večeru ako bol mŕtvy.... na tú nudu tak nejako nebol čas :). Možno by sa dala nájsť chvíľka na malé opakovanie z fyziky – poznáte zákon o zachovaní hmoty? V tomto prípade zákon o zachovaní energie? Asi sa čudujete, čo to sem ťahám, že to sem nepatrí... Ale áno, patrí. Keď si totiž tú cyklistiku chcete naozaj poriadne užiť a nie len sa voziť, chce to obrovskú dávku energie, ktorú do toho chtiac nechtiac musíte napumpovať. Jo, tiež to často poriadne bolí – ako každý skutočný zážitok – aby bol naozajstný, musí byť intenzívnejší! A keď potom tú dlhodobú drinu a všetky s tým spojené zážitky poriadne pretrepete ako barman v "šejkri", tak potom to príde. Máte pravdu, je to niekedy len neúmerne krátky čas v porovnaní s tým, ako dlho predtým trpíte, ale aj tá chvíľa, kedy sa zrazu cítim nabitej energiou ako atómový reaktor, to je niečo, o čom sa nedá rozprávať, to sa musí prežiť! Takže tieto moje súkromné sústredenia, aj keď o nich píšem alebo som skôr niekoľko rokov písal väčšinou s nadsadením, sú také dobrovoľné výcvikové lágre, kedy to bolí a človek sedí denne niekoľko hodín v sedle a len šliape a šliape. Vyčistí si ale pritom hlavu od všetkých starostí a domov sa vráti viac unavený ako odchádzal :). Navyše je to na ostrove v túto dobu prakticky nákladovo (ak započítaš energie, čo zaplatíš doma na zloženkách za kúrenie a iné) lacnejšie, čoho dôkazom je to, že cez zimu je po hoteloch vedľa cyklistov a triatlonistov snáď celý "dôchodcovský" Nemecko. Niektorý dôchodca z Germánia tu stretávam niekoľko rokov a vždy ma to vydesí :) ... Je to samozrejme o tom, čo sám od seba chceš a očakávaš, ako si to urobíš tak to máš. A byť na jar opäť vo forme bez tvrdej prípravy nemožno. Preto sa tam teraz v zime vraciame každý rok - pozdraviť starých známych dôchodcov a "niečo pojazdiť"... :). Človek po Vianociach schudne a cíti sa zase o niečo lepšie, keď večer veľmi nechodí na pivo :)! Jo a pritom sa tešíme, až k nám zase dorazí teplo a až príde tá omamná a návyková chvíľa, kedy sa ten náš reaktor rozbehne na plný výkon! Ono by sa o tom dalo písať a rozprávať hodiny... ale to je len pre pár bláznov a pacientov kola ako som ja sám :). Tak ešte raz Vám prajem do Nového roka úspech a veľa kilometrov na bicykli. Cuba Libre