PISSEI −20 % na vybrané kúsky → v košíku použite kód 20PISSEI

Slovensky

Vyberte svoj región Česky

Na domácom piesočku

Vytvorené

17. 9. 2014

Je to pekný peklo Vám poviem. Každý deň si hovorím, že musím urobiť report z posledných pretekov, a že ich za posledných 14 dní pár bolo. Avšak, časovo to nestíham a každý deň pred polnocou, kedy zatváram svoju kanceláriu, svoj notebook, si sľubujem, že najdlhšie zajtra to napravím. Práve je opäť pár minút pred polnocou a hovorím si zase to isté . Dnes ale budem tvrdý, nezlomný, dám si zápalky do zatvárajúcich a krvavých očí a napíšem Vám svoje postrehy z Tour de Zeleňák az MTB pretekov deň po tom, ktorý sa volá Okolo Šenova.

Prezentácia Tour de Zeleňák, niekoľko hodín práce pre usporiadateľov ...

V minulom týždni, potom prebehla ďalšia Lopatárna, následne som štartoval v národnom drese na Bohemia Tour, z ktorého mám od svojich kamarátov pár pekných fotiek, tak ešte aby som Vám ich neokomentoval ... No a nakoniec budem za pár hodín stáť opäť v Plzni na Lopate a snažiť sa v poslednom diele opäť zvrátiť na svoju stranu bodkovaný dres, pre najaktívnejšieho pretekára, keď je tá hubárska sezóna .... ale tieto tri posledné spomínané preteky Vám predstavím zvlášť. Dúfam tiež, že mi to nebude trvať ďalších 14 dní .

... čipy a štartové čísla miznú, na veľa ľudí sa nedostalo ...

Ale teraz k akcii Tour de Zeleňák. Je to legendárny závod Šluknovského výbežku. Tento rok sa konal už 30. ročník. Závod štartuje vždy prvú sobotu v septembri v Rumburku. Trasa meria okolo 56 kilometrov a vedie celým Šluknovským výbežkom. Závod začal v roku 1984, ako sranda akcie a meraná vychádzka pár miestnych kamarátov. Dnes sa jedná o jeden z najväčších amatérskych závodov u nás v republike. V tohtoročnom jubilejnom ročníku sa na štart postavilo necelých 600 pretekárov. Stalo sa tak, že na poslednej záujemcu o štart nezostalo ani štartové číslo. Nevídaná vec na českých závodoch, myslím si.

... DJ Roura, alias Milan Roudnický. Miestny speaker, bez ktorého si už ani nemožno preteky predstaviť...

Na Tour de Zeleňák som najskôr ani nemal ísť. Mal som ponuku v tomto termíne štartovať na pre mňa prestížnom etapovom závode Okolo Južných Čiech. Pracovné povinnosti mi však nedovolili sa zúčastniť. Na jednu stranu musím úprimne povedať, že som bol aj rád. Tour de Zeleňák bol vždy mojím obľúbeným jesenným cieľom, a to aj pre svoju skvelú atmosféru a sprievodný program, ktorý je tu vždy famózny. Možno som tiež za celú dobu tohto závodu so svojimi 5timi víťazstvami rekordmanom, ale to si nie som tak úplne istý . Do pretekov som šiel s tým, že skúsim po 6. vyhrať. Človek myslí, a ono to nie je vždy tak, ako by sám chcel a predstavoval si.

... rovnako tak štartér všetkých ročníkov. Aj na ňom zanechal zub času svoju stopu :)...

Moja aktuálna forma je touto dobou kolísavá. Od decembra minulého roka sedím na bicykli, nie je sa teda čomu veľmi diviť. Tiež je tu množstvo vlčiakov z Nemecka, ktorí si brúsia zuby na víťazstvo. Krátka trať, ktorá sa jazdí hlboko pod hodinu a pol, nie je tak náročná na vytrvalostný tréning a tým dáva priestor mnohým ostatným jazdcom. Tým pádom, je tu vždy ťažké skupinu utajiť alebo odísť do samostatného úniku. Tento rok bol však prvýkrát, a to prevažne z technických dôvodov cieľ závodu premiestnený. Mimo rýchleho a technického dojazdu po rovine k rumburskej krčme Zelený dom, po ktorej sa závod volá, bol cieľ premiestnený na Dymník. Dymník je vyhliadka a reštaurácia na vrchole cca kilometer a pol dlhého stúpania. Tým sa zmenil štýl pretekania a miestni šprintéri museli oželieť svoje prednosti. Vopred bolo jasné, že dojazd do cieľa, bude len o výkonnosti každého závodníka.

... reprezentant ČSSR, len nevieme jeho meno :). Bartoníček alebo Štyks? ...

A je odštartované. Ide sa ako vždy od štartu ostré tempo. V Šluknove sa nabieha do prvého stúpania, nejde sa mi vôbec dobre, a tak viem, že nebudem nastupovať, ako v predošlých rokoch, keď som tu vždy redukoval prvú skupinu. O tempo sa starajú predovšetkým pretekári z Nemecka. Je ich tu skutočne veľa. Na kopec vchádza nezvyčajne veľká skupina o cca 30 ľuďoch. Ďalší priebeh závodu je rovnaký. Nikto veľmi neatakuje, až do Mikulášovíc. Všetci, ako by čakali a báli sa cieľového kopca. V nájazde v Mikulášoviciach, v ostrom kopci pri vlakovom prejazde atakuje Honza Novota. Idem mu v háku ako tieň. Máme asi dvadsať metrov náskok, nemôžem, nestriedam. Je mi jasné, že tento jediný atak, čo za niečo stál, bude rovnako zmazaný. Skupina ide pokope, vyzerá to tak, že nikto nemá na to, aby odišiel. Pritom sa nejde vôbec pomaly, aspoň mi to tak príde.

... štartovať sa dá aj štýlovo ...

Všetko tak začína a končí v poslednom stúpaní na Dymník. Cílový kopec nemám najazdený a neviem vlastne ani do čoho idem. Viem však, že moje nohy nie sú dnes v žiadnej super forme. Idem na morálku, ako obvykle. Zo spoda si to rozbieha Nemci, idú fakt dobre. Príde mi, že ani nevedia, do čoho idú. Tiež, že áno. Asi po 300 metroch sa rozsypali ako korále. Nepozerám sa vôbec za seba, iba čakám, kto z tohto tempa prvý nastúpi. Kilometer pod vrcholom dávam malú placku. Posledná časť stúpania má v jednom mieste 12%. Nikto však nenastupuje. Zrazu vidím na ceste číslovku 100 metrov, beriem za to na doraz a idem ani neviem kam. Po pár metroch ma predbieha sprava miestny rodák Tomáš Podrazil, a po chvíli zdvíha ruky. Tých 100 metrov bolo podľa mňa asi 300 . Avšak vyhral ten najlepší. Som chvíľu smutný, ale vlastne druhý fľak, bol pri momentálnej kondícii super. Nakoniec sa spurtovalo rovnako ako pri Zeleňáku, na doraz av skupinke. Na jednotlivých miestach nás delia od seba sekundy.

... tri sestry ...

Na záver musím pochváliť skvelú atmosféru, ktorá tu panovala ako každý rok. Dobrá práca usporiadateľov, okolo miestneho démona Pavla Brabca, a rovnako tak "speakrov" DJ Roury a Vojtov Marka, opäť ste nás nesklamali chlapci! Len ten budúci rok a 31. ročník skúste vrátiť späť do centra mesta k bájnej reštaurácii Zeleňák, kde všetko pred mnohými rokmi začalo prosím.

... strečing pred štartom je dôležitý ...

Pretože som bol prvý víkend doma av sobotu nevyhral , vymyslel som si, že skúsim miestne MTB závod Okolo Šenova. Závod, ktorý sa jazdí cez moje rodné mesto a okolo našej kolokrámnickej chajdalúpky. Na biku som nesedel od októbra minulého roka, ale prečo to zase skúsiť neoprášiť. Trebárs ma to bude aj baviť s tými "blatošľapami". Požičiavam si bicykel od svojho kolegu Buráka, montujem však cestné pedále. Závod je prevažne po šotolinových cestách, budem sa tak spoliehať na svoje S-works črievice radšej ako na mtb tretry, na ktoré nie som zvyknutý. Nechcem riskovať bolesť kolena alebo niečo iné z nezvyčajného pohybu a posedu na biku.

... z Dymníka sa išlo na ostrý štart pohromade ...

Teším sa a idem na Polevsko, kde je štart už 4. ročníka tohto závodu horských bicyklov. Trať sa ide v okolí Kamenického Šenova a je vypísaná na 54 kilometrov. Miestny terén a cesty poznám dokonale. Viem teda, čo ma tu čaká. Horšie je to s pretekármi, tu nepoznám prakticky nikoho. To viete, cestár na štarte .

... odštartované ...

Hneď od lajny je vypísaná na prvom kopci vrchárska prémia v podobe 2 tisíc korún, je teda o čo súťažiť. Stojím asi v treťom rade a nikam sa nehrnem. Ako padol výstrel, zisťujem, že som pomalší, než som si kedy myslel . Vyrážam na ceste asi dvadsiaty a mám počas prvého stúpania na prémiu asi 200 metrov dieru na víťazného Tomáša Bartáka z Merida Remerx tímu. Idem však na doraz a počas pár chvíľ si docvakávam vedúceho Tomáša. Na lyžiarskych tratiach nad Polevskom sa schádzame v trojici, spoločne s jedným z pretekárov Big Shock tímu. Následný zjazd do Prysku po šotolinovej ceste mi veľmi nevonia, to viete, nemám to v ruke. Do najťažšieho stúpania dňa z Prysku späť na Polevsko po rozbitej asfaltovej ceste, preto na nič nečakám a idem preč, čo to dá. Na kopci mám minútu k dobru a snažím sa pokračovať v ostrom tempe sám smer Prácheň a po bývalej železničnej trati okolo Šenovského vrchu na miestne sídlisko u nás v KaŠe. Ďalší výjazd je opäť po asfaltovej ceste okolo chalúpky, kde bývam až na Prácheň k Panskej skale. Musím tak ukázať susedom, že tu majú aj cyklistu .

... pred prvým kopcom v Šluknove ...

Náskok je stále okolo minúty. Trať pokračuje smerom na Slnečnú a ďalej do Skalice. Tu si nie som veľmi istý značením trate a idem preto na istotu. V zjazdoch nie som dostatočne rýchly, nechcem ani riskovať, keď nie som ten „biker“. V Skalici ma tak dochádza už spomínaný Tomáš Barták. Ďalších 10 kilometrov smerom do Nového Boru a cez mesto ideme spoločne. Celkom si to užívam a po 30 kilometroch v úniku si tak rád aj odpočinok za jeho chrbtom. Je mi však jasné, že nesmiem čakať na dojazd, ktorý je pre mňa cez polevský les krkolomný. Prichádzame pod Kľúč av následnom stúpaní na Kočárovku za to znova beriem. Tomáš chvíľu vzdoruje, ale vďaka Bohu, nie dlho. Ešte že tak. Držku mám zase roztiahnutú ako kólia, holt málo vzduchu. Ešte že ma nevidel . Cieľový zjazd idem opäť na pohodu, nemusím riskovať. Viem, že som vyhral a mám z toho aj radosť. Po cca 54 kilometroch, ktoré viedli naším krásnym krajom Lužičiek a Českého stredohoria dochádzam v novom časovom rekorde pretekov, s časom 1:52:30, čo nie je až také dôležité.

... veľká skupina sa držala celý závod spolu ...

Oveľa dôležitejšie je, že sa organizujú akcie, ako bola táto. Firma Lasvit a Miera Patka, ako prezident tohto závodu má môj neskonalý obdiv . Bolo fajn si zapretekať zase raz doma. Navyše usporiadatelia mysleli aj na dorastenca a aj tých najmenších pretekárov, pre ktorých vypísali jednotlivé trate, kategórie i hodnotné ceny. Počas slnečného popoludnia sme si tak opäť dopálili naše "cyklistické prúžky" a vypili v cieli pár pív za sprievodu skvelej hudobnej produkcie. Takže vo finále to bol good job!

Sloboďák

Použité foto Tour de Zeleňák Jakub Trmal, Martina Žáčková a preteky Okolo Šenova Lasvit bikers.