Moravský víkend na plný plyn

Tento víkend sa konal už tretí diel Toi Toi Cupu, a to pre zmenu opäť na Morave, presnejšie v Uničove. Aby nebola taká dlhá cesta vážená len kvôli jednému závodu, hneď na druhý deň bol v Náměšti na Hané, vypísaný Český pohár pre dorastenca, kde mala Elita vložený závod. Celkom logicky tam väčšina jazdcov zo sobotného pohára zostala, o konkurencii tak nebola núdza. Zahriatie motorov... Vyrazili sme opäť podľa osvedčeného receptu o deň skôr, teda v piatok. Ubytovanie bolo zaistené v Olomouci, kam sme dorazili po takmer troch hodinách. Po niekoľkých hodinách strávených v aute som ani na chvíľu nezaváhal a aj po neskorom príchode, okolo deviatej večer, som skočil na vojne trochu pretočiť nohy, aby nevyzerali ako kanvy na zalievanie záhonov. tak čo s tým dnes vykonáme :) ?.... Druhý deň všetko začalo ako obvykle, nebolo treba nič meniť a zvykať si na iný rituál až do MS v Tábore . Budíček, valce, sprcha, raňajky, pripraviť jedlo na celý deň, zapakovať cyklocajky a vyraziť na závodisko… No pýtam sa ťa znova Kubo? Čo im dnes vykonáme? Ešte pred vyjdením na závodný okruh nás s Jakubom Skálou zdržal Pavel Petr, ktorý komentoval cyklokros v Uničove, na pár otázok, pretože ho zaujímalo ako je to len možné, že všetko zatiaľ vyhrávame. Pri prechádzaní trate nám tvrdý podklad a modrá obloha dávala jasne najavo, že to bude opäť letecký deň. Galdy od Tufíčka som teda trochu prifúkol, aby to riadne valilo a vliezol som si na vojne zahriať motory. Tentokrát sa rozhovory s televíziou nekonali, pretože keď prišli, tak som práve jazdil veľmi veľkú kašu a na rozhovor si ma preto radšej ani nevybrali . To mi ale veľmi nevadilo, sústredenie pred pretekmi bolo dôležitejšie. Na štart som tak šiel maximálne koncentrovaný. Dá si so mnou ešte niekto Enervit? ... Po štarte vypálil najrýchlejšie Jakub Skala s Tomášom Lúčom a ja som si ich strážil v pokoji zo šiestej pozície. Po prvom okruhu sa vyselektovala skupina, kde som bol ja, Jakub Skala, Tomáš Paprstka a Vojta Nipl, ktorý sa prvýkrát po chorobe ukázal na pohári a neviedol si vôbec zle. Od druhej rundy sme tempo v skupine diktovali prevažne my s Jakubom. Ale čo sa nestalo, usporiadateľ na nás pripravil prejazd bikrosovou traťou, kde si samozrejme viedol najlepšie biker Tomáš Paprstka a snažil sa nás tam všetkých predbehnúť. To sa mu aj podarilo, až na Jakuba s ktorým sa stretli a Jakub to bohužiaľ neustál. Týmto sme ostali vo vedúcej skupine v troch a ja som nechal logicky pracovať Tomáša s Vojtom, aby mal stajňový kolega Jakub šancu nás dôjsť. Malá lekcia bikrosu… Bohužiaľ sa z toho zbieral veľmi dlho a Vojta navyše nasadil tvrdšie tempo. Namiesto rozšírenia skupiny o Jakuba sme naopak stratili jazdcov z Kolína a mne nezostalo nič iné, než to skúsiť a ísť sám. To sa mi podarilo až nečakane ľahko a celý ďalší priebeh pretekov som svoj náskok len zvyšoval. Keď som vo finiši preťal cieľovú pásku s rukami nad hlavou, bola dištancia dokonca 1:17 min. Chalani ja na to kašlem... Po dojatí si ma ihneď za páskou ulovili dopingoví komisári a dali mi podpísať protokol, aby som sa dostavil po vyhlásení na kontrolu. Asi sa im ten môj náskok nezdal, tak si ma chceli rovno otestovať. Ešte pred vyhlásením, tradične a tentoraz aj usmievavo, rozhovor pre ČT a po vyhlásení zase pre Pavla Petra. Oni mi snáď nikdy nedajú pokoj… haha V depe neustále pohotovosť... Rýchlo som si ešte stačil namiešať svoju porciu regenerácie R2 od Enervitu a vyrazil som smer dopingovej kontroly. Rozhodujúci atak... Následne sme sa v pokoji zbalili a vyrazili na ubikáciu smer Kozov, tentoraz už bez otca, ktorý musel odísť na pracovnú cestu. Ďalší deň sme preto museli zvládnuť iba s mojím mechanikom Danom. Je to tam!... Keďže ma ďalší deň čakali preteky, nesmel som nič zanedbať, aj keď to nebol dôležitý podnik Českého pohára, pristupoval som k tomu stále rovnako. Po večeri som si preto pretočil kopítka na valcoch a dal poriadny strečing, aby telo nebolelo a bolo ráno všetko ready! Klapka, kamera, akcia!... Ranné rituály netreba dookola opakovať, spomeniem teda iba to, že som nafasoval číslo 13. To sa prejavilo už pred pretekmi, pri rozbiehaní na trati som ohol prevodník na kamennom schode, čo sa prechádzal. To bude zase deň, hovoril som si, ale opak bol pravdou. Preteky som si „praskol“ zase sám a tak prišiel aj do cieľa. Okrem závodného dvojbloku s výborným výsledkom to bol pre mňa aj super tréning pred nadchádzajúcim Svetovým pohárom vo Valkenburgu, ktorý sa koná budúcu nedeľu. Hlavne to berte s úsmevom chlapci... Po vydarenom víkende hurá domov. Chcel by som poďakovať všetkým, ktorí prispeli k týmto dvom víťazstvám. Taťkovi, Danovi, pivovaru Svijany, Kolokrámu, Enervitu, topánkam od DMT a ešte Honzovi Brychtovi za super fotky! Tak vďaka a držte mi palce pri prvom ostrom teste budúci týždeň v holandskom Valkenburgu. Váš stále sa zlepšujúci písmák Bory