MČR v časovke - Slavkov pri Brne

Ako každý rok, už v zime či z skorej jari som premýšľal o vrcholoch svojej tohtoročnej naozaj poslednej sezóny. Jedným z nich je majstrovská časovka, závod pravdy. Preteky, kedy sa ukáže, ako sa viete sami stlačiť v boji s časom, kedy Vám hlavným súperom sú stopky rozhodcov. Vždy si maľujem na stenu, ako sa dobre pripravím, čo všetko tomu podriadim, a čo všetko pre to urobím, aby som bol úspešný.

Dôkladné rozbehnutie pred popravou je potrebné ...

A ako to dopadlo s prípravou? Najväčší môj posun bol v materiáli. Zapožičaný rámový set BMC od Roberta Kleinera nemal chybu. Prvýkrát v živote som vedel, že nič lepšie mať k dispozícii nemôžem. Rámovú sadu som doplnil elektronickou sadou Di2 od firmy Paul Lange a kolesá som zvolil ako inak, než bezkonkurenčný Lightweight, obutý na galuskách Continental Podium. Disc je najľahší na trhu a predné koleso Autobahn, je na tom podobne. Na tejto kopcovitej trati som si nemohol vymyslieť ani vo sne nič lepšie :).

Vesi štartoval medzi prvými ...

Samotná príprava však nebola ideálna, napokon ako vždy nebol priestor na špeciálny tréning. S pribúdajúcimi rokmi na mojom hrbe as pred pár dňami prebehnutým Rampušákom, rýchlosť nikde :). A to aj napriek pár tréningom do rýchla za autom s naším ultrašpecializovaným mechanikom Raitříkom, ma nedostalo tam, kam by som chcel. No nič, pôjdem ako vždy na morálku. Tohtoročná časovka je rovnako svojim profilom ťažká, technická. Bude to pre zarputilcov, než pre rýchlostných jazdcov. Zmena tempa, zvolenie správnych prevodov na tejto trati, bude o mnohom rozhodovať. Už pred štartom viem, že rozdiely medzi jednotlivými pretekármi budú v minútach, a to aj napriek tomu, že časovka má len 40 kilometrov, prevýšenie je však cez 700 metrov. Dúfal som tiež, že nebude veľa úrazov. Predsa len, keď sa rútite 70tkou zaľahnutý do miestnych serpentín v Kobericiach, nemusí to však na úzkej ceste vyjsť.

Cca 2 hodiny po ňom sa plavím ja ...

K samotnému závodu... Po dôkladnom rozbehnutí, ktorým bolo pred štartom už po niekoľkýkrát prejazd trate, sadám na vojne. Mám hodinu do štartu a snažím sa držať kopytá zahriate. Jem dva Prešporty a nejaký ten gél s kofeínom od Enervitu. V bidóne mám pripravený Redbull, čo má dať mojej okrídlenej lebke viac energie do perutia. Za pár minút zliezam a idem predať, čo mám v sebe.

prvých 5 km zo Slavkova je na otvorenej pláni, fúka neskutočne ...

Na trať sa vydávam tesne po 18. hodine. Dúfam, že vietor sa trochu upokojil. Po štarte zisťujem, že to nie je pravda. Nemôžem sa veľmi dostať do tempa a stále si hovorím, choď v pokoji. Prvých 5 kilometrov je stále mierne do kopca. Navyše však na vetre. Podľa mňa najťažšia časť časovky. Tu sa dá najviac získať, ale hlavne stratiť. Idem s rezervou, aby som sa nezakyslil. Mám rešpekt s následných kopcov a neviem, čo od seba môžem očakávať. Pri nájazde z Nížkovíc do Koberíc, je na programe prvý naozajstný kopec, idem v sedle a snažím sa vyjsť hore zaľahnutý na nadstavcoch. Nechce sa mi zo sedla. Idem stále stabilné tempo. V technickom úseku v dedine odpočívam. Je to jediný úsek, kde som rýchlejší ako môj sprievodný automobil, ktorý riadi legenda českej cyklistiky Pavel Vršecký. Aspoň niekde mám navrch :). Po prejdení tejto časti, je tu znova kopec naspäť. Tu predbieham slovenského pretekára, ktorý štartoval minútu predo mnou. Vraciame sa serpentínami späť do Nížkovíc a odbočujeme vpravo do 12% stúpania, ktoré je najťažšie na tejto trati. Už dole dávam malú placku a opatrne prechádzam do kopca. Možno až veľmi opatrne a snažím sa v pokoji ísť hore, aby som bol schopný pri ceste späť založiť a ísť „bomby“ smer Slavkov. Po otočke v týchto miestach dosahuje maximálnu rýchlosť 87km/hod. Hodil by sa mi tu naozaj ťažší prevod. Niektorí pretekári, ako napríklad Zdeněk Štybar tu zvolili prevodník až s 58 zubami. Oproti štandardným 53, ktoré veziem.

späť je to o niečo lepšie, idem 60 km/hod rýchlosťou, je to však dávačka aj po vetre :)

V Slavkove pri obrátke do druhého kola mi hlási čas 30:31, nie je to žiadna hitparáda, ale viem, že som trošku pošetril a teraz to skúsim napáliť. Nakoniec zisťujem, že som urobil dobre av druhom kole tak idem veľmi podobne. Až na pocit kŕčov v poslednom stúpaní, ktoré popri odpľutí niekoľkých deci :), mi dávajú zreteľne najavo, že viac som ísť nemohol. Konečné resumé? Môj výsledok a čas 1:01:24:16 bol odrazom mojej súčasnej výkonnosti a úmerný mojim možnostiam. Čakal som od seba viac. Na druhú stranu bez špeciálneho tréningu na koze možnosti štartu na kvalitne obsadených závodoch a potrebného odpočinku, som lepšie zájsť nemohol. Aj opätovné kŕče v cieli, mne o tom čoskoro presviedčajú.

a druhá runda, tá už je na morálku...

Všetko sa ale snažím brať športovo :), 9. miesto v českej elite a 13. v tej česko-slovenskej, nie je snáď úplne najhorším výsledkom. Som prvý amatér, a tak si v cieli namiesto dvoch Prešportov dávam troje Svijanov, ktoré som si priviezol vo svojej chladničke a nenechal tak nič na náhodu :). Po pár minútach som sa upokojil, zabudol na tú bolesť z pretekov a vedel som, že sa mi bude dobre spať. Ako spieval kedysi vo svojej piesni Pavel Bobek :), Nikto ma nepláca po ramenách, zajtra ma nikam na obed nepozvú a dievčatá žiadny mi nepíšu -ou -ou :). Nebojte sa však, som na to už zvyknutý. Do nedele je času dosť, tak uvidíme, ako sa bude dariť v cestných pretekoch. Budeme sa prať ja aj Vesi to Vám sľubujeme!

... ráno po závode, ako sa hovorí, ťažké sú rána opilcova, ale tie pretekárove sú niekedy aj horšie.. :)