Lopatáreň pohľadom Hurvajza ...

Bol som poverený neľahkou úlohou, a to napísať pár slov o stredajšom závode Giant ligy v Plzni. Takže k veci. Môj deň začal skoro ráno, presnejšie o 6:00. O pol siedmej som už sedal na bicykel a šiel sa na hodinku ľahko rozbehnúť. Asi asi viete počítať, a preto nemusím hovoriť, že som sa vrátil o 7:30. A potom hneď začal fofr. Nachystať druhé raňajky (tie prvé boli ešte pred rozbehnutím) a samozrejme ich tiež zjesť. Potom nachystať všetky veci so sebou. Už toľkokrát som si hovoril, že si veci nachystám deň vopred..., bohužiaľ na to zatiaľ nikdy nedošlo. Teraz už zostávalo len dať veci do auta a nechať sa mamkou odviezť na vlakovú stanicu do Zábřeha. Išlo mi to o 9:40. Vlak som, výnimočne;-), bez problémov stihol. Teraz ma čakali asi štyri hodiny cesty. Dosť času na šlofíka, jedlo a premýšľanie nad závodom. Áno, naozaj idem vlakom. ProTour tímy jazdia na preteky autobusom. A vlak je predsa viac ako autobus, nie? Jediná nevýhoda je asi v tom, že si ho nemôžem zobrať až na závodisko. Po príchode do Plzne (cca o 14:00) som mal ešte hromadu času, šiel som preto na zákusok a chvíľu posedieť. Okolo štvrtej hodiny som prišiel na Lopatáreň. Vyzdvihol som si starové číslo a chvíľu počkal na ďalších troch lebkúnov, ktorí mali čo nevidieť doraziť tiež. Potom už šlo všetko ráz na ráz. Vziať si na seba Kolokrámsku kožu a rozbehnúť sa. S tímovým parťákom Plamienkom sme si ešte chceli dať pár kôl na trati, ale už na to nebol čas. Do štartu zostávali asi 2-3 minúty. Vzali sme miesto v druhej lajne. A potom to prišlo. Štart! Ako obvykle som nacvakol až na druhý pokus – asi to poznáte :-). Našťastie som aj tak bol celkom vpredu. Bodovalo sa v každom kole, takže sa stále pretekalo. Netrvalo dlho a čoskoro som si pre nejaké tie body došiel tiež. Hovoril som si, že dnes to asi pôjde. Nohy išli celkom dobre. Počkal som na správny okamih a nastúpil som. Mal som šťastie v tom, že v rovnakej chvíli napadlo to isté Michala Kesla, takže sme boli dvaja v úniku. Striedali sme sa poctivo ako v ťahaní, tak aj v bodovaní. Pripadalo mi, že sme v úniku celú večnosť, vraj to ale bolo iba päť kôl. Potom sme boli dôjsť. Vďaka bodom, ktoré som doteraz nazbieral, som bol priebežne druhý. Musel som si preto čo najrýchlejšie oraziť, aby som bol schopný pokračovať v bodovaní. Asi v ďalších dvoch kolách som bol pripravený opäť poriadne pretekať. Veľká vďaka patrí Svoboďákovi. Ten rozbieha špurt tak brutálne, že mám čo robiť, aby som uvisel v háku. Vždy z toho ale boli body. Po päťdesiatej minúte pretekov som bol už veľa zgumovanej a prial som si koniec. Vedel som, že ešte zostáva cca dvadsať minút. Už som to chcel len dôjsť. Aj napriek tomu som v sebe ešte našiel sily na niekoľko špurtov a krátkych únikov. V nájazde do posledného kola som skúsil prekvapiť ostatných nástupom. Povedal by som, že sa mi to podarilo, ale nemal som dosť síl dotiahnuť to až do konca. Po prejazde cieľom mi chvíľu trvalo, kým mi došlo, že som tretí. Povedal by som, že mi to poriadne došlo až na debne. Každý závod chcem samozrejme vyhrať, ale keď som okolo seba videl všetkých tých borcov, nečakal som, že by som mohol byť na debne. Po vyhlásení som sa krátko vyšiel. Nohy boleli ako prasa - skôr ako ošípané dve! :-). Aby tiež nie, nechal som tam všetko. Teraz už zostávalo sa len prezliecť a ujsť domov (vlakom), kam som dorazil cca o pol jednej v noci. Teraz sa už teším na budúci týždeň, keď si to celé zopakujem. To je odo mňa asi všetko. Dúfam, že sa Vám report z môjho celodenného výletu páčil. Za týždeň môžete očakávať podobnú správu. Tak mi držte palce :). Vďaka! s pozdravom Hurvajz Lopatáreň pohľadom Hurvajza ... Lopatáreň pohľadom Hurvajza ... Lopatáreň pohľadom Hurvajza ... Lopatáreň pohľadom Hurvajza ...