Kto ma chytí?!

Po sobotňajšom zaváhaní v Hlinsku, keď som po náročnom tréningu na Malorke asi nestačil dostatočne oraziť a prvýkrát tak v tohtoročnej sezóne nedosiahol na debnu, som sa rozhodol, že si trochu spravím chuť u našich južných susedov.

Navyše na závode C2 v Rakúsku bolo možné pozbierať nejaké UCI body. Cyklokros sa konal v dedinke Stadl-Paura, kde sa usporiadateľom darí pripraviť každoročne parádnu trať, lemovanú skvelou diváckou atmosférou! Na štarte sa veľmi veľká konkurencia nezišla, tak som si povedal, že by mohlo byť trochu jednoduchšie získať tých 40 bodov do rankingu, ktoré by ma posúvali na štarte viac dopredu, hlavne pri akciách svetovom pohári! Preto som sa rozhodol s nikým sa nepárať a hneď v druhom kole vzal do zajačích z čela prvej skupiny. Vďaka tomu som mal reálnu šancu si preteky urobiť podľa seba, najmä pri spomienke, ako mi zmeny tempa a nástupy súperov robili problémy v Hlinsku. Aj keď som dnes cítil po pohári nohy, pomaly som sa dostával do ťahu a išlo sa mi oveľa lepšie. Od pána trénera som dostal informácie, aby som sa hlavne nezrušil a išiel to pokoj, čo som sa snažil dodržať a súčasne zvládol na jedničku aj taktiku. Aj vďaka tomu som si došiel pre víťazstvo, UCI bodíky a pokoj na duši do ďalších dní. Poctivý tréning sa prejavil a vo mne sa znova budí sila ! Na budúci víkend odlietam do Belgicka na Superprestige do Ruddervoorde a na Soudal do Nielu, kde už pôjde medzi svetovou elitou poriadne do tuhého. Tak zatiaľ adios, teda teraz už zase AHOJ! Bory