Napriek tomu, že sme pôvodne zamýšľali celý výlet na Malorku pojať trochu inkognito, nedalo nám nakoniec, aby sme sa s Vami nepodelili o pár zážitkov z tretieho jazdného dňa. Dôvod je jednoduchý, dorazili za nami fanúšikovia na čele s riaditeľom Mallorcy, Križiakom starším.
Ráno sme neponechali nič na náhodu av myšlienkach na stres, spojený s dlhším spánkom, sme si nariadili budíka s dostatočnou rezervou. Celých päť minút pred odchodom od „deviatky“ tak už stepujeme na mieste zrazu a ladíme posledné detaily našich bicyklov a garderóby. A práve v nej sa ukázal zádrheľ. Kubov zips na veste sa pozeral s doširoka roztlemenými zubami z oboch strán na chudáka jazdca Radima, krčiaceho sa zhruba v úrovni jeho solaru. Hoci pomerne dôležitý problém, Križiak presne o desiatej zavelí a celá skupina krajánkov sa miernym tempom okolo 35 km/h vydáva po pobrežnej promenáde. Tí, čo zaváhajú len pár sekúnd, valia ako zmyslov zbavení dlhej minúty, než skupinu dostrelia.
Riaditeľ sa jednoducho rozhodol skupinku trochu preveriť ohľadom výkonnosti a zloženia. Tí múdrejší, vrátane Jakuba, ktorý nakoniec riskuje a ide aj s rozbitým zipsom, opúšťa rozbehnutý vlak a skracujú si to cez záhradky. Na kóte „Kocanda“ potom čaká naša štvorica na zvyšok chrtov, ku ktorým sa medzitým pridal Zdenek Štybar a Erik Zabel. Táto veľmi silná skupina smeruje na okružnú jazdu juhozápadnou časťou ostrova. Krátku paniku spôsobí informácie o plánovanej trase, čítajúce sumár takmer 180 km. Inu, čo ťa nezabije, to ťa posilní, hovoríme si a jedom.
Na kruháči pred Camposom nás opúšťa Štyby, asi sme naňho veľmi rýchli J a krátko na to, vo chvíli keď proti nám idú Hondo s Burghardtom, obracia aj Zabel, aby konečne mohol chvíľu zase „šprechtiť“. Napriek strate týchto motorov tempo neklesá ani o piaď, o čo sa najviac stará sám riaditeľ a Martin Horák. V tej chvíli už kopírujeme západ ostrova k Porto Cristu, kedy kúsok pred jeho hranicami ostro meníme na východ na Manacor. Spolu s touto zmenou kurzu sa premení aj charakter a valíme cez krátke „hebly“. Nejeden účastník zájazdu v týchto končinách myslí na jedinú, prvú zastávku na kávu. Doteraz sme totiž mali v nohách viac poznávacie zájazdy, než skutočný tréning. Za chvíľu sa naozaj priblíži logo pumpy a berieme ju úplne útokom.
Po doplnení kalórií je rozhodnuté, že sa pozrieme na kostol pri Rande. No nazdar, kto pozná tento kopec vie, že to nie je žiadna sranda. Navyše po celkom veľkej dávke kilometrov pred jeho absolovovaním nie sú nohy práve v dokonalom stave. Kuba ukazuje skratku, vďaka ktorej sa skupina vyhýba hlavnému ťahu a kľukatiacou sa cestičkou doráža takmer na úpätí kopca. Ešte pred jeho začatím sa zavelia na malé odľahčenie. Samozrejme sa vzápätí rozbehne čína, kto teda oklepe neskoro, ide podlahu... Tu patrí veľká vďaka Ňumimu, čakajúcemu na poslednú dvojicu, ktorú dotiahne späť... Grupo compato, môže sa stúpať. Kopec má za úlohu jediné, oddeliť zrno od pliev. Prečo teda Kuba tlačí mrzáka Edu späť do balíka???...masochistom trikrát zdar :-) !!!
Posledné stúpanie je za nami, čaká nás exkurzia kamenného kostola pod skalným previsom a už sa ide po „Kubovej autodráhe“ na Lluc Major. Posledná káva je pripravená a znovu sa delí zrno od pliev. Tí slabší sklopia zraky as dlaňami v dolnej úvrati riadidiel nasledujú riaditeľa cez záhradky smerom domu. My ostatní si vychutnávame lúče zapadajúceho slnka a vynikajúcu chuť kávy na historickom námestí. Posledné kilometre pozdĺž diaľnice dávajú uvoľnenie zakysleným svalom jedných a unavené mysle druhých. Dnes to bol deň so slnkom v duši, deň keď sme si to poriadne užili....holt každý deň je to inak!
Dneska to dalo príjemných 160 kilometrov s priemerom cez 31 :-) Mallorca je jednoducho najviac, tak nerobíme „Marvany“ a užívame si ju naplno, večer pokračujeme v bare u Toniho, Kuba zostavuje priamo v bare bicykel pre kamoša čo dorazí zajtra a je nám fajn.
(KoTyMa)
