Hlavne sa nezastaviť

Len čo som sa trochu oklepal z víkendovej nádielky závodných kilometrov, hneď sa mi v hlave zrodila myšlienka na ďalšiu seba tortúru. Ďalším dielom totiž pokračoval seriál Giant Ligy alebo ako my hovoríme „Lopatáreň“. V skrini sa mi vetrá bodkovaný dres z víťaznej jarnej časti, tak tam zase chcem ísť, aby na mňa nezabudli :) A ako to vyzeralo? No ako vždy - veľmi rýchlo :) av novom mesiaci aj s novo vypísanou súťažou aktivity o bodkovaný dres. Táto súťaž ma v apríli bavila, tak prečo neskúsiť poškodiť šťastie a po májovej neúčasti v júni vyskúšať atak do bodiek? To som si aspoň myslel pred štartom. Navyše, keď mám doma v skrini od Sýkoriek krásne bodkované kraťasy, od priateľa Jirky Šmardy z Moose super ponožky, ako inak, než s bodkami a novo od priateľa Romana Valenty krásne tretry a prilbu S-Works v rovnakom farebnom prevedení ... ešte aby Svijany začali vyrábať ľahká. Lenže človek myslí a boh mení, čo je krásne prirovnanie, ktoré si občas len tak sám pre seba opakujem. Prišiel som do Plzne s jasným cieľom, roztáčať svoje stuhnuté kopytá do rýchla a tiež treba zdvihnúť svojou lenivou zadok a poriadne za to vziať, aj keď sa mi práve nechce. Bohužiaľ sa v stredu sa na GP Cube, ako sa volali ďalšie preteky Giant ligy, žiadny nezadržiteľný let okrídlených lebiek nekonal. Na štart som sa postavil osamotený, z Kolokrámneho tímu ma tentoraz bohužiaľ nikto nesprevádzal. Radek Bečka stále chorý (prajme mu skoré uzdravenie), Daniel, zvaný "Vesi" konečne dokončil posledný semester a je v plnej príprave na nadchádzajúce MČR, Robert Heczko stále v rekonvalescencii po zlomenej kľučke z Mamutu a Říhič v tom čase v plnom pracovnom nasadení v Boleslavskej. Rovnako tak na štarte nebolo veľa spriatelených severských pretekárov. Musel som sa teda spoľahnúť iba na svoje morálne voľné vlastnosti :) A čo to sú takéto vlastnosti? Nájdete tu Zaujímavé čítanie, čo hovoríte? :) A ako to dopadlo? Pripadal som si ako na Žobráckej opere, ale to Vám píšem furt. Rovnako tak Vám píšem, že som unavený. Napriek tomu som skúšal tie svoje vlastnosti a so sebazaprením spurtoval štýlom chcíplého leva na vypísané prémie. Veľmi mi to nešlo. Na prvých troch prémiách som bol vždy druhý za mladými nádejnými pretekármi Dukly Praha, Krausom a Rugovacom. Chalani by mohli byť mojimi synmi, ak by som sa v mladosti viac snažil :). Bolo mi teda jasné, že tadiaľto cesta nepovedie. Ich rýchlosť zdá sa pre mňa neprekonateľná. Hrali sa so mnou ako mačka s myšou. Na ďalšie prémie som preto rezignoval. Nebol tu ani nikto, kto by mi rozbehol zlatý kočiar. Čakal som teda na posledné kolá a chcel zaútočiť v závere pretekov, pokúsiť sa vyhrať aspoň jednu z vypísaných prémií. Toto sa mi nakoniec podarilo a 4 kolá pred cieľom som konečne jednu vyhral. Následne po prejdení páskou, sa sformovala na čele závodu letka v zložení Jiří Ježek, Tomáš Janda a ja. Naša trojica spolupracovala, a tak sa nám podarilo dotiahnuť únik až do cieľa. Navyše organizátori pretekov naše snaženie podporili vypísanou prémiou dve kolá pred cieľom, a tak som nakoniec bral ďalšie body do súťaže aktivity. V súťaži aktivita som vďaka tomu skončil o jeden bod za Jánom Krausom z Dukly Praha. Uvidíme budúci týždeň, či bude reálne bodky otočiť vo svoj prospech. Radosť som mal aj z nášho úniku, čím sa podarilo Jirkovi Ježkovi dostať na debnu a obsadiť celkovo tretie miesto. Na tú biedu a pocit únavy to bol balzam. Je vidieť, že aj keď sa necítite, môže sa občas karta obrátiť na Vašu stranu, teda pokiaľ ste náhodou v správnej chvíli na správnom mieste. Kto nepreteká nemôže nikdy nič vyhrať. Ako hovorím chalanom, keď sa ich pýtam, kam idú na preteky? My nejdeme na pohár, ale pre pohár :). A vo vovo tom to je! Rozhovor po Lopatárni. Tak čo, vyrazíte aj Vy cez víkend na preteky? Ja áno, Kuba