FRAJER

... tak už ho anjeli zavolali k sebe ... Posledných pár dní, celá Veľká noc, až doteraz som dosť zaneprázdnený, čo je na jar vždy rovnaká pesnička... preto som sviatky strávil, okrem tréningu, celé do noci v dielni. Avšak pritom všetkom som si každý deň spomenul na kamaráta Láďu Žilu alias Tepnu a premýšľal o tom našom žití, o tom čo máme každé dané, čo môžeme svojou vlastnou snahou dokázať, čo môžeme sami pri troche šťastia získať, a tiež čo raz stratíme a po čom a po kom budeme sami strácať. nejde. Ako malý chlapec som robil, ako množstvo tunajších chlapcov a dievčat, orienťák. Dlho mi to však nevydržalo, bol som na to hlúpaj a behať s mapou a buzolou po lese mi veľmi nešlo...bol som skôr taký hubár :). V neďalekom Novom Bore som však ako jedenásťročný chlapec čosi počul o miestnych borcoch, medzi ktoré sa Tepna radil... vedel som, že existuje, ale osobne sme sa spoznali lepšie až po niekoľkých desiatkach rokov, kedy k nám do obchodu Láďa dorazil s prosbou o servis, pred odchodom na Malorcu s ním zakúpil v domnení, že sa jedná o špičkový stroj po jednom z tunajších profesionálnych pretekárov, takže prvý dojem... :). Naše priateľstvo, pokiaľ to môžem tak nazvať, sa rodilo dlhú dobu. Nebolo veľa priestoru sa stretávať často, avšak vždy, keď sme na seba narazili, mali sme si čo povedať, a to nielen o športe a cyklistike, ktorá bola Tepnovi blízka. Mali sme spoločných známych a kamarátov. Láďa vedel v ich prítomnosti vždy pútavo rozprávať o všetkom, čo práve robí a na čom sa podieľa on sám aj jeho Astera. So záujmom som vždy počúval rôzne „historky z natáčania“. Láďa organizoval všemožné výstavy, podporoval mladých začínajúcich návrhárov a dizajnérov, podporoval postihnutých a podieľal sa na športových podujatiach okolo orientačného behu a pomohol napríklad aj nám v minulom roku s cyklistickým kritériom, ktoré sa konalo na počesť 50. výročia Bohemia Tour. To len náhodne, zoznam jeho uskutočnených aktivít je určite podstatne väčší :). Časom došlo aj na zdieľanie rôznych nápadov, radil som sa s ním o veciach, ktoré som chcel následne sám uskutočniť na našich kolokrámskych expozíciách. Niekoľkokrát som si zapožičal alebo kúpil pre tieto potreby rôzne sklenené šperky, ktoré vždy ukazovali na to, z akého, ako krásneho (skleneného) kraja pochádzame. Láďa rád prijímal pozvanie na rôzne akcie, bola s ním vždy sranda a nepokazil žiadnu (prdel) srandu, vždy sa rád smial. Bol prítomný na mojich dvoch svadbách, bol mi na blízku aj keď mi bolo najhoršie, bol to naozajstný priateľ! Nemuseli sme sa vidieť každý týždeň, nemuseli sme si posielať vianočné zdravotníčky a pohľady ale keď bolo potrebné, vedel som, že keď mu zavolám o 2h ráno, že mám problém, príde, vedel som, že keď je niečo potrebné urobiť, urobí to. Mal som to rovnako, nebolo treba nikdy nič vysvetľovať, stačilo sa zmieniť čo treba a bol som na ceste. Poznáte ten pocit? Nemusíte hovoriť, stačí sa pozrieť a viete na čom ste a čo môžete čakať v dobrom aj zlom. To ma na ňom bavilo najviac! Pred pár rokmi som mal sám možnosť sa zúčastniť jednej z jeho vernisáží a vystaviť tam, po boku význačných umelcov a za sprievodu hviezd a hviezdičiek nášho šoubiznisu, svoje vlastné stavby bicyklov... práve z tejto akcie je tu niekoľko nasledujúcich fotografií. Poprosil som o nich kamaráta fotografa Tomáša Tesara, aby mi ich pre túto príležitosť znovu preposlal. Môžete si na nich sami pripomenúť Láďu, tak ako sme ho poznali všetci, vysmiateho a tvorivého! Takto si ho ja sám budem pamätať navždy. Každý z nás má tú svoju horu nejako vysokú, je teda dobrý sa pokúsiť vyliezť až tam hore, rozhliadnuť sa a vedieť, že som dokázal to čo išlo, to čo som mal v živote dané a medzi riadkami nastavené. Myslím si úprimne, že Tepna to dokázal, do poslednej chvíle svojho života pracoval, mal svoje vlastné nápady a sny a tie sa snažil premieňať na skutočnosť. Nikoho neotravoval a navonok veľa ľudí okolo do poslednej chvíle nevedelo, ako veľmi je chorý a ako dlho bojoval a odolával zákernej chorobe, ktorá ho nakoniec po rokoch tvrdých bojov dostala: (. Vďaka, že som mal možnosť Ťa spoznať, kamarát! Maj sa dobre na tom druhom brehu rieky a dúfam, že sa ešte niekedy stretneme a pokecáme! ... v džínsoch si sadnite ku mne, ... sem tam si niekto spomenie ... Čau! Cuba Libre Vitajte! Na zdravie a na zdar akcie... štýlovo! :) ... so svojim povestným "gumáckym" úsmevom :) ... ... keď krása sa snúbi s krásou, je to vždy inšpiratívne vo všetkých smeroch ...
... keď krása sa snúbi s krásou, je to vždy inšpiratívne vo všetkých smeroch ...
Nebolo to len chodenie okolo exponátov a premýšľanie čo to ako je... nebola núdza o príjemné "odreagovanie" a posilnenie predstavivosti každého z nás... A keď je všade naokolo cítiť pohoda, ako to mal rád, nebol problém sa zase len spokojne usmievať! K neživým exponátom (ktoré ale oživujú vaše myslenie a fantáziu) sa skvele hodila tá krása a ladnosť života...
... ochotné a zasvätené komentáre pre zvedavcov, kamarátov, pre každého - to ho bavilo!
Bavte sa a oslavujte s nami! (kým to ide!)
...veď koľko nás ešte čaká takýchto slnečných dní...??? Čo na to pán baletný majster? Bez pripomienok, so spokojným úsmevom v tvári - dôkaz všeobecnej pohody.
... v takých momenteh bol "doma", bol spokojný!
... s úsmevom, ako inak? Tak si Ťa budeme pamätať najviac! Kto iný by moderoval? To nebolo z finančných dôvodov, kvôli úsporám! To bolo z vlastného zapálenia pre vec! ... a tak sa tu schádzali a stretávali známi aj neznámi, ... a všetci na pohodu. ... mohli ste iba blúdiť "sklenenou záhradou" a nechať v pokoji pôsobiť všetko okolo na vaše zmysly ... Ak ste si trúfli na zasvätenú debatu, samozrejme tiež nebol problém... ... posledný odkaz, inšpirácia, motivácia ... Vďaka!