Do Belgicka na skúsenú ...

V tohtoročnej sezóne sa ešte len rozhliadam medzi eilitou. Až do týchto dní som mohol vyskúšať iba jedinkrát, ako sa súperí s tými najlepšími na svete, a to v holandskom Valkenburgu. Z toho dôvodu som ani na chvíľu neváhal a minulý víkend znova zamieril do cyklokrosu krajiny zasľúbenej, do Belgicka. Bežecká skupina o 5. miesto ... Cez minulý víkend mal totiž pauzu náš národný pohár Toi Toi Cup, a tak som mal, čo sa týka pretekov, voľnú ruku. A kam inam ako do Belgicka, kde sa tento víkend išli hneď dve „klasiky“. ... neuveriteľný kotol, ktorý ženie človeka dopredu :) ... Prvá bola Superprestige v Ruddervoorde, následne v utorok na ich štátny sviatok závod zo série Soudal Classics v Niele. Pre mňa mali tieto preteky veľký význam, pretože je potrebné aspoň obchádzať takéto akcie s tými najlepšími a zvykať si na to ukrutné tempo, aby som potom zase raz za štvrť roka neprišiel na sveták a nečumel ako puk, čo sa to zase deje . Presun na západ pre mňa začal v sobotu, keď sme sa vydali s priateľkou na letisko do Prahy a čakali na spoj do Bruselu, kde na nás po hodine a štvrť lete čakal mechanik Dan s károu plnou materiálu, aby sme sa následne vydali na nocľah ku kamarátom Marcovi a Cathy do Oud-Turnhoutu. ... po štarte za Svenom Nysom ... Ďalší deň do Ruddervoorde sme to mali niečo cez hoďku cesty. Potom už len zaparkovať a začať stavať zázemie. Našťastie pre Dana panovalo v Belgicku suché počasie, čo nie je také bežné. Po prejdení prvej závodnej rundy som ani nestihol spočítať, koľkokrát som zatočil, zoskočil a naskočil. Skôr než na pretekoch som si pripadal, akoby som paril nejakú digihru. Na štartovnú lajnu som šiel opäť dozadu, hold tie body do rankingu, aby som sa prehrýzol o pár vĺn dopredu, treba najprv získať. Štart sa ale podaril na jedničku av teréne som sa ocitol na siedmej pozícii za Svenom. Potom prišla logicky ľahká selekcia a polovicu pretekov som sa pohyboval okolo 15. miesta. V hlave sa mi naháňala myšlienka, že desiatka je na dohľad, a to by bol super extra výsledok. Môj pokus atakovať top 10 prekazila kultúrna vložka pre divákov. Konkrétne saltíčko, ktoré som si hodil v jednom kole pri prejazde pieskom. Našťastie som nebol prvý ani posledný, a tak som sa oklepal ako somárik a pokračoval ďalej. Žiaľ, na tejto trati každá malá chybička stála veľký prepad v závodnom poli, a tak som túto Superprestige dokončil na 23. mieste. ... sakra to je zase piesku … Pondelok bol dňom, kedy bolo potrebné sa dať trochu dohromady a pripraviť sa na utorkový Soudal v Niele. Jednoducho povedané, čakal ma ľahký tréning po belgickom "chodníčku". Našťastie kúsok od nášho ubytovania býva Adam Ťoupalík, ktorého som tak využil, aby ma niekdy na hodinku a pol pretiahol. Zároveň sme tak obaja zregenovali a pokecali . ... jediní chlapci, s ktorými som mohol pokecať po slovensky :) Šimon a Drak ... V utorok už sme si museli všetko zbaliť, naložiť a vyraziť do Nielu, odkiaľ sme mali v pláne hneď po pretekoch valiť domov do Tábora. V Niele sa nezišla celá špička, ale preteky boli obsadené veľmi dobre. Cez deň panovalo jasné počasie, čo by za normálnych okolností vypovedalo o suchej trati. Tu to tak nebolo, rieka v blízkosti trate nám to pekne podmáčala, trať bola pošmyknutá av šikmých rovinách, ktorých tam bolo nespočetné množstvo, som bol rád, že som pri behu neprišiel o členky. O tom, že to bola v podstate bežecká trať, vypovedal ešte úsek v piesku, ktorým sa „šlo pešo“ okolo dvoch stoviek metrov. Nakoniec preteky pre mňa skončili 12. miestom, čo nie je také zlé, ale tá desiatka je stále malinkatý krôčik predo mnou. ... prieskumníci Šimon a ja :) Tieto dva závody beriem ako perfektnú školu pre zber skúseností a myslím, že mi veľa priniesli na nadchádzajúci svätiak v Koksijde (v nedeľu sa pieskom jazdilo av utorok behalo) a hlavne som si začal zvykať na to „ich“ tempo . Dúfam teda, že v Koksijde ma nič nezaskočí a predvediem kvalitný výkon. Ešte predtým si cez nadchádzajúci víkend strihnem domácu klasiku v Holých Vrchoch, a potom už presun do Belgicka. Tak nezabudnite fandiť! Bory