Deň siedmy / Po útesoch

Počasie ako zo žurnálu! Sedím si po raňajkách pred hotelom v záhradke len tak v tričku, srkám tretiu kávu a je mi dobre, je mi fajn… Prakticky nefúka, nehejbu sa a ani sa mi, popravde, nechce :-D. Slniečko mnou prestupuje a hovorím si, nebudem asi robiť nič, budem sa tu len tak povaľovať a vyhrievať ako jašterica na vyhriatých šutroch. :-)

Na chvíľu po týždni konečne prestávam myslieť na prácu. Všetky starosti čo mám sa snažím vytesniť z palice. A že sa ich tam niekedy zmestí! ;-) Je veľmi veľká tá moja kaleráb. Dutá a občas tam hrká, sem tam nejaký skrat... Kedysi mi na röntgene v Tepliciach diagnostikovali zväčšenú hypofýzu, tak možno je to tým, ťažko povedať... :-). Že je veľká a ťažká, na to som si už zvykol, ale furt tam niečo spína, čo nechcem...

Potreboval by som tak mesiac na opustenom ostrove, aby tá hlava začala vnímať konečne aj normálne veci… Ako chute, vône, prírodu,... Aby prebúdzala zase chuť sa len tak smiať bežným veciam a vrátila sa mi radosť, radosť až na kosť (skladba/Mňága a Žďorp)! Ale v dnešnej dobe už asi nie je opustený ani ten ostrov Juana Fernandeza, kde trávil neobjednané prázdniny A.Selkirk (Robinson) ;-).

Tvl…! Dvanásta hodina odbila a ja furt meditujem a zevlujem pred hotelom :-)! Nuž čo, tak teda vstávať. Vstávať a cvičiť! Ako králiky z klobúka ;-). Obliecť, obuť tretry a jedom! Cez Palmu, vojakov, smer Andratx a prejdeme sa po útesoch… Dnešný deň je na to ako stvorený!

Čo ma čaká cestou? Výhľady na more, skaly a útesy ma asi nikdy neomrzia. Táto strana ostrova pretkaná strážnymi vežami má svoje pirátske čaro a pre mňa, kolokrámnika/korzára s lebkou v erbe, je to výzva sa sem vždy vrátiť! �‍☠️♥️

Nakoniec nesmie chýbať tradičná zastávka vo Valldemossa na platano dort a kávu! Ešte sa pozdraviť s poľským bratom, klaviristom Chopinom a môžem raziť v pokoji smer hotel Acapulco!�‍☠️♥️
Tak sa mi to kráti, ale nebojte sa, vážení, ešte vás budem chvíľu spamovať :-).

Pekný víkend vám všetkým!

Cuba Libre