Deň premiér
Ako vo francúzskom Cannes, kde sa filmový svet zoznamuje s najzaujímavejšími premiérami, bol dnešok naším ostrovným festivalom prvovýstupov na kopce, známe doposiaľ len miestnym znalcom. Ako sme v minulom príspevku sľubovali, v pôvodnom programe dňa bola panorámka. Vyrazili sme teda smerom k Palme a Calvii.
až po zdolaní najprudšieho stúpania na ostrove sa podarilo urobiť prvú fotku
Ešte v centre mesta sa však ako mávnutím čarovného prútika celý plán úplne zmenil. Stačil na to jediný kruhový objazd, kde „náčelníkovi“ napadlo nám ukázať kopec, kde sa vlani popasoval s Rigobertom Uránom. Aj preto sa nám namiesto pozvoľného stúpania ku Calvii postavila do cesty stojka okolo vojenských kasární. Tu sa prejavili prvé malé rozdiely vo výkonnosti skupiny a niet divu, že na rozdvojke ciest sa potom čakalo len na vyvolených.
...ale stálo to za to...
Naozajstná selekcia však ešte len mala prísť. Zjazd a následná rovina na Establimentes mohla ukolísať len neznalých, zrazu prišla ostrá odbočka cez most a bolo rozhodnuté. Zhruba po kilometri zmizli reťaze všetkých účastníkov z veľkých placiek, aby sa za nasledujúcou zákrutou presťahovali na najľahšie pastorky, ktoré boli k dispozícii. Ani tento nešportový sklon kopca však nedokázal „náčelníka“ utíšiť, a ten všetkým skrúteným tváram okolo rozprával, kde sa Urán naštval a hodil koleso do pangejtu, alebo čo hovorili ďalší profíci, keď sa so stúpaním zoznámili.
...hájom olivovníkov...
Bohužiaľ sa nám potvrdil aj sľub, a to že vo chvíli, keď sa nám bude zdať, že vidíme vrchol stúpania, bude to ešte len jeho polovica. Decimovaná skupina sa nakoniec na vrcholku stretla bez strát a pokračovalo sa na Valldemosse. U rozdeľovníka trás sa potom naša letka lebiek osamostatnila a nechala zvyšok českej grupy napospas „riaditeľovi Mallorcy“.
...sme s "náčelníkom:" pokračovali už osamotení...
My sme sa totiž rozhodli preveriť ďalšiu z výziev, ktorú „náčelníkovi“ poradil miestny dedinčan Zdenek Štybar, cestu do Port Valldemossa. Takmer šesťkilometrové klesanie, pri ktorom sme stratili niekoľko stoviek výškových metrov, nás doviedlo do bohom zabudnutej dediny, na samej úrovni mora. Okrem toho, že tu boli zatvorené reštaurácie, to bola slepá cesta, čo znamenalo, že ono stúpanie, čo sme si práve užili cestou dole, budeme musieť opäť vysupieť hore
...pohľad na Port Valldemossa zhora...
Čo nás nezabije, to nás posilní, hovorili sme si, a tak si na chvíľu užívame úplný pokoj, rušený len rybárom na brehu a šušťaním obalov konzumovaných traťoviek. Cesta späť k Valdemosa bola nakoniec jednoduchšia, než sme si mysleli, jasný to dôkaz vhodne zvoleného tempa, alebo skôr vidiny zaslúženej dávky kofeínu, čakajúceho na nás v cafetérii.
...z úrovne mora...
Tam bolo súčasne rozhodnuté, že pre dnešok to stačilo a ide sa na pláž. Aj keď sme natočili iba stovku kilometrov, ich kvalita bola veľmi slušná. Dokonca sme museli konštatovať aj zmenu v správaní profíkov z Lotta, ktorí nás včera prehliadali. Cestou k Palme poctivo zdravili, asi čítajú naše reporty, alebo dostali od Greipela vyčinené.
...dôkaz, že sme tam boli...
Koniec koncov práve s týmto sputerom sa dnes zviezla druhá polovica našej výpravy v zložení Mazlík a „doktor A“. Tí s ním a skupinou niekoľkých ďalších odkrútili takmer hodinu a veľmi si chválili tempo aj disciplinovanosť.
Zajtra je pripravených hneď niekoľko plánov a záleží len na priazni počasia, ktorému nakoniec dáme prednosť. Mallorca totiž sľubuje daždivo….
KoTyMa
...ako že tamto sa zase vysápeme?
...skôr než sa zotmie...
...my pri stole, verní spoločníci pri sude...
biele vrecko so skrytou energiou...
...povolená podpora nášho telového aparátu...
...výstižné pre priebeh dnešného dňa...
...povolená podpora obyvateľov Valldemossy...
Sledujte nás na sociálních síťích
