Chalani ja nemusím, ja chcem!

Jakub Svoboda, alias Cuba Libre, majiteľ e-shopu a kamenných predajní Kolokrám, nie je síce príliš starý, ale zdá sa, že je zo „starej dobrej školy“. Školy, kedy bolo nutné sa k úspechu prepracovať predovšetkým vlastnou prácou, vôľou a nasadením. A kde cieľom bola kvalita. Vyzerá to, že je realista aj romantik. V závodnej cyklistike sa nepresadil až k tomu, o čom sníval. Ale urobil všetko. A tieto hodnoty a postoje mu zostali aj v podnikaní. Ako sa aktuálne žije podnikateľovi v cyklistike, a baví ho ešte vôbec?

Ako sa aktuálne žije tomu, kto podniká v brandži ako ty?

Podľa toho, ako sa snažíš a ako si pripravený. Ako si všetko v medzičase plánuješ a ako svojou prácou žiješ. Je to ako pri tréningu a závode. Pokiaľ si svedomitý a nespoliehaš len na talent a na to, čo ti kto sám ponúkne alebo kto ti zavolá, je veľká šanca, že sa časom dostaví nejaký ten úspech. Nemyslím tým len finančnú stránku. Keď robíš veci srdcom, v akomkoľvek odbore ľudského snaženia a baví ťa to, je celkom veľká šanca, že sa to bude páčiť aj niekomu inému a ocenia to. Nemôžeš sa samozrejme nikdy zavďačiť všetkým, ale vždy sa nájde skupina podobne zmýšľajúcich. Kedysi som hovoril pri pretekoch, keď som bol náhodou v úniku, chalanom a hlavne bafunárom v sprievodných vozidlách, keď sa chceli dohodnúť na priebehu pretekov a výsledku, nasledujúcu hlášku: "Chlapci, ja nemusím, ja chcem"... Tak nejako podobne by to tiež malo byť aj v bizni! Keď chceš a robíš to dobre a páči sa ti to samotnému, je veľká pravdepodobnosť, že sa to bude páčiť aj potenciálnym zákazníkom. Pokiaľ budeš konať v štýle lúpežníka z Hrátok s čertom ("...Martin, ja o živobytí a ty hneď myslíš na prácu! To nie, ..."), budú sa niektorí asi smiať, ale úspech to určite nebude.

S akými hlavnými ťažkosťami sa musíš ako podnikateľ vyrovnávať?

Hlavne sám so sebou! Neviem veľmi zľaviť zo svojich vlastných nárokov. To je potom dosť často hlavný problém a veľa práce nad rámec toho, čo je dnes brané ako štandard. Štandard nie je TOP! A tomu by som sa chcel priblížiť...

Čo je ti za tvoju prácu odmenou?

Pocit, že som urobil pre dotyčnú osobu, pre zákazníka, kamaráta alebo kohokoľvek iného, s kým sa stretnem alebo za mnou príde napríklad len pre radu, maximum z toho, čo som mohol v tej chvíli urobiť. To, že môžem ľuďom urobiť radosť a navodiť im pocit, že neutratili peniaze len tak zbohdarma. Docela často riešim veci spojené s obchodom viac emóciami a srdcom ako rozumom, často si tým prirábam prácu. Avšak, pre mňa je dôležité, keď viem, že ten, kto k nám prišiel do Kolokrámu, sa vráti časom späť, pretože je spokojný. To je pre mňa vždy to najlepšie vyznamenanie, to zahreje na duši. Veľa zákazníkov z minulosti sa stalo časom priateľmi, spája nás tak dnes nielen cyklistika a šport, ale aj spoločné zážitky a kamarátstvo.... A to si za žiadne peniaze nemožno kúpiť! Nemať žiadnych kamarátov, jo to vadí...!

Aký vývoj vyzeráš v horizonte povedzme jedného roka v oblasti tvojho podnikania?

Úprimne asi nič pekné. Celá situácia okolo dnešnej nálady s "nádchou" a situácia v ekonomike, ako s tým spojenou nádobou, nám nedáva veľa šancí pre optimizmus. Povedal by som jednoducho, dobre už bolo! Nemôžem hovoriť za ostatných, ale vidím okolo seba veľa problémov, oneskorených a zrušených dodávok... Nie je materiál na výrobu, nie sú komponenty na stavby bicyklov, ceny idú rapídne hore, doprava je drahá, energie sú drahé,.... Kto toto dopustil a prečo sa tak deje a kto na tom chce zarobiť? To je otázka, na ktorú nepoznám rozumnú odpoveď, a hlavne vidím tú beznádej jednotlivca, že s tým prakticky nemôžem nič robiť. Asi si zájdem zavesiť z krištáľovej gule, čo hovoríte?

Ktoré značky zastupuješ, resp. máš ich v ponuke a prečo? Pripravuješ v tomto smere nejaké zmeny?

Čo to dnes znamená zastupovať nejaké značky? Skôr by som povedal, že rád predávam tovar a kolesá, čo sa mi páči alebo k nim mám, niekedy aj od detstva, kladný vzťah a je tam tá už raz spomínaná emócia. Nepripravujem nič, respektíve väčšina vecí okolo sa vždy nejako vyvrbí.... Hlavne je dôležité, aby ma to bavilo a malo to príbeh! Inak to pre mňa nemá zmysel. Predávať rožky len preto, že je na tom slušná marža a práve to letí, ma nebaví.... Nerád skáčem z jedného na druhý, skôr ctím tradície, a keď sa rozhodnem niečo predávať a nejakú značku zastupovať, idem do toho napospol po hlave, podľa prvotného pocitu - ten, ako som sa už mnohokrát premýšľal.

S koľkými ľuďmi si začínal, koľko ich zamestnávaš aktuálne, mení sa niečo na trhu práce v oblasti pracovnej sily?

Začínal som sám s jedným kamarátom, ktorý mi v mojej bývalej detskej izbičke, pred viac ako dvadsiatimi piatimi rokmi balil tovar do "novinového" papiera a ja som to rozvážal po závodoch v batôžku. Potom sme to balili do krabíc a mama mi po práci vypisovala ručne dobierkové zloženky. Potom vznikol prvý Kolokrám a dnes zamestnávam cca 18 ľudí, ktorým dávam prácu a za to odmenu, lepšie povedané výplatu.

Čo sa mení? Veľa vecí. Úprimne, treba a je najlepšie si dnes niekoho nového vychovať... Ale kde na to nájsť čas? Veľa mladých "niečo" chce, ale nič nevie. Nevidíš u nich zápal, záujem sa najskôr niečo naučiť, než za to chcieť odmenu. Keď som bol sám mlaďák a prišiel k Jirkovi Kvapilovi do Českej Lípy na brigádu, bol som pripravený niečo sám dať, čo najviac toho pochytiť, než budem sám niečo vedieť. Niekto sa mi musel venovať a strácal so mnou čas, aby ma niečo naučil... Okrem toho som v začiatkoch veľa vecí skôr pokazil, než som sa časom naučil a mohol si následne povedať o peniaze. Dnes to, bohužiaľ, funguje asi tak v štýle tej večnej otázky, či bola predtým sliepka alebo vajce. Ľudí čakajú najskôr odmenu a potom možno niečo ukážu, podnikateľ chce najskôr niečo ukázať a potom by odmenil – ako z toho von?

Vadí mi, že kvalita služieb ide, nielen v našom odbore, celkovo dole takpovediac voľným pádom. V dnešnej uponáhľanej dobe sa hrá viac na nekonečný rast a zisk, kvalita a precíznosť je až na druhom mieste. Je samozrejme obrovská konkurencia, sú tu desiatky firiem a značiek, a tým si tiež sami medzi sebou podsekávame marže – kam až sa dá zájsť? Nie je potom čas, aby sme sa my skúsenejší venovali tým mladším a mali priestor na to odovzdávať im rôzne fígle a skúsenosti, ten správny grif.

Vo veľkej časti predajní a servisov okolo nás nie sú dobre zaplatení predavači a mechanici. Úprimne mi to vadí. Viem o konkurencii, kde sa platí ľuďom za prácu bokom, šetrí sa tak na zamestnancoch, na ľudskej práci a tiež na odvodoch... Kam to potom speje? Ako má človek žiť, keď je naozaj chorý alebo keď si potrebuje vziať hypotéku a aj mladý si už vlastne zarába na dôchodok? Nenávidím to. Ako mám potom férovo konkurovať podobným firmám? Keď to robíš poctivo a platíš za všetkých, čo sa má? Jo, majiteľ takého obchodu má rýchlo zarobený peniaze, tak prečo platiť odvody a dane, keď všetci kradnú, alebo ako sa to dnes tak často hovorí, že jo? Tento štýl podnikania zatiaľ nevymizol... Za komunistov sa hovorilo, kto nekradne, okráda rodinu... Asi nám to zostane naveky. Škoda.

Prevádzkuješ e-shop, dve predajne, staviaš bicykle na mieru. Čo z toho je vlajkovou loďou tvojho podnikania?

Jednoznačne stavba kolies ľuďom na mieru, to je čistá radosť, to je práca mojich snov! Avšak, bohužiaľ to všetko, čo je okolo toho, je často dosť ubíjajúca administratíva, zodpovednosť a stovky mailov, ponúk a otázok, na ktoré by som rád odpovedal, len nie vždy to ide zvládnuť. Obchodne je vlajkovou loďou e-shop, čo je často otročina, ale vďaka tomu sme si mohli rozšíriť za tie roky sortiment a ponuku a mať tak na predajniach krásne veci, ktoré každý cyklista ocení. Ja nechcem byť supermarket, nechcem predávať pumpičky na stovky kusov, keď viem vopred, že sa nejedná o kvalitný produkt. Chcel by som zostať pri kvalite a chcem preto, aby Kolokrám bol firmou, kde nielen niečo predajcovia predajú, ale aj kde dobre ľuďom poradia a zamestnanci si stoja za svojou prácou, odbornosťou a vľúdnym slovom. To by bol pre mňa ideálny stav!

Ako dlho podnikáš, ako si sa k tomu dostal, začal by si v tejto brandži zase, keby si vedel, čo vtedy nie?

Podnikám v odbore samostatne viac ako 25 rokov. Začal som tak, aby som mal peniaze a prostriedky na svoj koníček, čo bola cyklistika a sen stať sa jednou pretekárom. Som chlapec z chudobných pomerov a rodinná situácia bola u nás doma vždy slušne povedané zložitá... Tomu, aby som niečo mal a mohol jazdiť na bicykli, som tak podriadil všetko. Išiel som až za hranu svojich možností a robil všetko vždy viac ako na 100% alebo mi to tak aspoň pripadalo. Keby som mal v hlave trochu rozumu, čo som nikdy až tak nemal, tak by som to znova neurobil. Lenže ja to mám inak, keď si niečo poviem a uhryznem sa, nejde cez to vlak, no brain no pain, alebo ešte lepšie povedané, lepšie žiť hodinu ako tiger, než celý život ako červ. Ako pretekár som sa nepresadil podľa predstáv, tam človek musí mať motor od pána Boha ... treba som sa mal viac modliť? Keď sa narodíš ako Trabant, ťažko z neho vyrobíš päťlitrový Mercedes... Áno, je pravda, že keď veľmi makáš, tak za pár rokov tvrdej driny si dvojlitrová Octavia a na nejaký okresný prebor ti to potom stačí. V práci ako taký môžeš pretekať podobne, bez ohľadu na vek, na VO2 max a laktát... Avšak sa môžeš trestať rovnako a hrať sa na majstrovstvách sveta v predávaní bicyklov a služieb.

Baví ťa stále tvoja práca? Čím ťa uspokojuje?

Jo, bohužiaľ baví, je to môj svet! Vďaka tomu dávam tie všetky nočné šichty a trávim víkendy v dielni.... Pri mechanickej práci za pomoci mojich kamarátov a podobne praštěných ľudí si odpočiniem. Baví ma rovnako tak marketing, pokiaľ sa tomu, čo občas s kamarátmi vytvoríme a čo prezentujeme na FB alebo Insta, dá tak hovoriť. Baví ma občasne týmto štýlom ľudí baviť a provokovať.... Ale vždy na hranici únosnosti. Nerád niekoho urážam. Občas ma v tomto smere niektorí jedinci vnímajú negatívne, ale je to vlastne dobre. Lepšie, keď ľudí štveš, tým čo robíš, než im byť ľahostajný, to by ma trápilo.

Aká je tvoja cyklistická závodná minulosť, čo považuješ za najväčšie úspechy?

Bol som prvý cyklista, asi nielen v našej republike, čo dostal dva roky dištanc za efedrín a asi som jediný podobný športovec s flastrom, čo dostal po pár rokoch ako pretekár cenu Fair Play od Olympijského výboru. To je asi môj najväčší úspech, kto to môže povedať, že to má? Uvedené berte opäť s nadsadením, prosím. Nejaký ten občasný úspech sa dostavil. Párkrát som si udrel na druholigových a skôr pretekoch tretej ligy. Ale bol som vždy spokojný, keď som v pretekoch nechal maximum a nemohol sa tak sám na seba hnevať, že som niečo podcenil. Pretože som nebol ani vrchár, ani šprintér a nemohol veľmi často niekomu pomôcť k víťazstvu, snažil som sa vždy o úniky. Chcel som teda, aby som bol aspoň chvíľu vidieť, keď mi bolo jasné, že na domácej scéne proti presile, najmä tímu PSK (dnes pod názvom Elkov), sám vojak v poli veľmi nezastane. Napríklad v prvých dvoch ročníkoch Czech Cycling Tour som pozbieral asi najviac prémií a to mi stačilo. Zmienka o našom bývalom tíme CK Kolokrám – Svijany v médiách vždy potešila nielen mňa samotného.

Keď napríklad zase inokedy na chlapcov z auta kričal jeden pán tréner, čo že tam s nimi v prvej skupine robia také psy ako ja, hneď som mal dosť energie ešte pridať na tlaku do pedálov a ticho trpieť. To ma bavilo a bolo občasnou odmenou.

Cestná cyklistika je už dnes čisto tímový šport. Bez slušného mančaftu sám nič neurobíš. Preto som sa v posledných rokoch kariéry zúčastnil viacerých maratónov, kde som mal možnosť sa viac realizovať z pohľadu výsledku.

Keby si si mal dnes postaviť ideálny bicykel pre seba, ako by vyzeral? V akej výbave?

Asi by som zvolil Cipollini alebo Colnago, prípadne iný taliansky stroj, na mechanický a ráfikový Dura Ace sade s kolesami Lightweight a riadidlami Deda Alanera. To by bol skvost, čo hovoríš?

Dostaneš sa ešte na bicykel? Koľko toho pri práci stihneš?

Tak najprv som vždy trénoval až po práci alebo skôr pri práci... Ale tieto posledné dva roky je to veľká bieda z pohľadu toho, čo som za tridsať rokov natrénoval a napretekal... jeseň, a je to bratovi okolo desať tisíc kilákov za rok.... Avšak intenzita je už úplne iná, neháňam sa, keď viem, že to aj tak nemá zmysel a nemám na to nohy. Vždy som si musel dať nejaký cieľ a podľa toho všetko plánoval. Bez cieľa nemám morálku sa trápiť. Radšej si v kopci zvoľním a idem v pokoji a pálim tak prebytočné tuky, než ísť na cukry. Tuku mám momentálne viac ako dosť. Aktuálnych 84 kíl živej váhy proti mojej závodnej váhe 72 v laufe je malý rozdiel.

Nie je to tak dlho, čo v drese Kolokrámu pretekal Martin Bína. Je možné stále reprezentovať klub s názvom Kolokrám, prípadne za akých podmienok?

Martin Bína = pán cyklista! Nielen výkonom, čo mal a má v sebe od pána Boha (je to ten spomínaný päťliter), ale hlavne je Martin skvelý a rovný človek! Mám ho rád a bolo mi cťou, keď obliekal dres s lebkou! Proste naša sezónna záležitosť v štýle Bínič is not dead bola nádherná doba, čo mi spätne s odstupom robí úsmev na perách a to sa mi v poslednej dobe veľmi často nestáva.

Dnes chce každej podporu, ale čo z toho? Čo za to? Sám som pretekal desiatky rokov a veľa vecí som od nikoho nikdy nedostal... Buď musíš byť jeden z najlepších, alebo sa musíš vedieť prezentovať a tiež za mňa slušne chovať a vystupovať. Rád podporujem ľudí, čo ma niečím osloví a nie je to spravidla tým, že len našliapnu slušný watty. V poslednej dobe sa mi páči to, ako vystupuje po športovej stránke, ale aj v súkromí, Daniel Turek. Slušný chlapec, čo by si zaslúžil slušnú zmluvu v nejakom veľkom zahraničnom tíme. Ďalej sa mi páči prístup triatleta Petra Soukupa, rád sledujem jeho sociálne siete a občasne mu za to trošku a rád pomôžem... Podobne som podporoval ďalších chlapcov, niektoré viac, niektoré menej, niektoré by som spätne radšej nepoznal a na niektoré rád spomínam aj po rokoch.

Takže asi tak, pán redaktor, ďakujem vám za otázky a prajem všetkým čitateľom Roadcycling veľa zdravia a šťastných kilometrov do novej sezóny. Cuba Libre

Vďaka, Jakube, tak pekný rozhovor som už dlho nerobil. A keďže patrím medzi dlhoročných zákazníkov Kolokrámu, ako e-shopu, tak kamennej predajne a servisu v Liberci, a pretože sme sa spolu stretli nad dopytom stavby nového bicykla, môžem všetko, čo si povedal, osobne podpísať. O to viac ti prajem, nech ťa kolesá stále bavia, a hlavne, nech sa ti darí!

Jiří Vlasák

https://www.roadcycling.cz/clanek/jakub-sloboda-kolokram-chlapci-ja-nemusim-ja-chcem