Bíničove návraty :) ...

Prvé správy zo základne, z výcvikového kempu - MALLORCA 2017 - Bíničove návraty. Tak priatelia, mám za sebou prvých štrnásť dní, kedy sa snažím, v tomto čase na snáď najvhodnejšom mieste, znovu nájsť ten správny cyklistický šmrnc a všetko, čo s tým súvisí. A musím sa priznať, že to nie je nič veľmi jednoduchého! :) Hlavne sa teda snažím plniť "plán výcviku". To zjednodušene znamená: každodenné úlohy - samozrejme jazda na bicykli, cvičenie (posilňovanie, uvoľňovanie), prechádzky na čerstvom vzduchu, relaxácia/regenerácia, ... a pri všetkých týchto činnostiach nezabúdam pozorne počúvať signály, ktoré mi spätne posiela moje telo. Ako som sa mohol v minulosti na vlastnej koži presvedčiť, je to vec sakra dôležitá! Preto, aj keď je plán celkom jasne stanovený, ho čiastočne podľa potreby svojej telesnej schránky a na základe predchádzajúcich skúseností upravujem. Pre tých, ktorí majú podobnú skúsenosť s únavovým syndrómom ako ja, nemusím určite nič viac dodávať. Skrátka, nechcel by som už prežívať to, čo ma pred dvoma rokmi stretlo... Všetko snaženie je potom nenávratne v...! :) Počas každého tréningu na bicykli nastúpim minimálne 1000m - z Deia do Valdemossa, pojazdím niečo po rovinách a plním si úlohy s kadenčným tréningom. Vraciam sa cez Soller a následne zase cez kopec do Deia - a tak je to každý deň (s väčšou či menšou intenzitou podľa momentálnych dispozícií a vetra :) ). Tréning na bicykli nepresahuje 4hodiny. Nasleduje cvičenie a ďalšie predpísané aktivity, čo predstavuje cca 1hodinu. Prvý týždeň prebehol úplne v pohode. Už som si hovoril, že to bude vlastne celkom ľahký, dostať sa späť do formy (ako som starý, tak som ...! :) ). Ono totiž, keď niekto takmer dva roky nič nerobí, len sedí pri počítači a jazdí z jednej schôdzky na druhú, telo celkom rýchlo stratí všetky zásoby toho, čo do neho človek za roky trénovania a pretekania dostal. Jediné, čo bez námahy zostane a naopak ešte naberie na objeme sú zásoby tukové! :) A s tými sa na bicykli veľa parády nenarobí... to všetci vieme. Takže zákonite prišlo to, že druhý týždeň mi zrazu išli nejako ťažko roztáčať kľučky – a ložiskámi to nebolo! :) A tá energia zrazu tiež nejako už nemala tie potrebné grády. A tak som si prežil očistec, to keď mi cca 30 km pred barákom totálne seklo a bol som v...! Poznáte to - asi niekde vypli prúd :). Zrazu idete totálnu hranu a chodcovi vás predchádza... to je mazec! Návaly eufórie zrazu rýchlo vystriedajú depresívne myšlienky a, ako to určite tiež všetci dobre poznáte, začnete sa pýtať sami seba. Prečo si na to, vole stará, zase liezol?! Stojí to trápenie za to? Nebolo by lepšie s tým seknúť, natiahnuť sa, dať pivko, ...veď v tej kancelárii to nebolo zase až taký blbý. Nohy bolí, zadnice brnia, ruky bolej, chrbát necítim, ... to je nádhera, tá cyklistika. A aj cez všetko toto alebo práve kvôli tomu, že to všetko prekonáte a potom to príde, tak práve preto to paráda je! A veľká! A ja viem, prečo to všetko robím a že keď to prekonám, tak tá odmena príde a zase z toho bude tá čistá radosť, bude to stáť za to! Či je to biznis alebo šport alebo čokoľvek iné, keď to chcete robiť poriadne, vždy to zo začiatku bolí. A kto nepoľaví a vydrží, ten sa dočká, v tom je to spravodlivý. Čo ma teda čaká ďalší deň? Voľno, prechádzka, pretiahnutie, nejaké to povinné sedenie pri PC a ďalší deň? Nasadať a hurá do pedálov a makať! Tak mi držte palce. Váš dopisovateľ a písmák Bínič Citróny nad terasou ... ... Deiá, tu bývam ... ... sám vojak v poli ... ... medzi Soller a Deiá, to je paráda čo :)? ... ...a tu o kúsok ďalej, medzi Valldemossa a Deiá :) .... ... a som hore na Solleri, ružová ma víta ... ... nooo ono to vždy tak ružové nie je :) ... Puig Major, najvyšší bod ostrova kam sa dá na cestičke vyšplhať... ...výhľad od obchodíku v Deiá môjho priateľa a hostiteľa Marca Reynésa ... ... natankované a razíme za ďalším dobrodružstvom ... ... keď je hlad, tak to zožeriem aj z obalom :) ... ... psík mallorský ... ... smer "vojaci" som už skoro na kopci ... ...a ďalší bufet po ceste ... ... svetlo na konci tunela ... ... až na vrcholky hôr, tam dôjdem snáď aj ja :) ... ... nebo je modrý a všetko tu kvitne, paráda! ...ešte že nie som alergik :) ... ... výhľad od tunela Puig Major ... ... zbalené na cesty!