Belgický víkend

Minulú stredu som hneď po tréningu rýchlo zabalil a vyrazil smer Wetteren, kde býva môj kamarát a tímový kolega Hans Becking. Predo mnou bezmála tisíc kilometrov v aute, čo som nakoniec rozdelil na dve polovice a zvolil ubytovanie v moteli neďaleko Kasselu. Na recepcii už večer nikto nie je a ja sa tak snažím dostať cez online check-in. Ten je však oblepený zo všetkých strán návodom na to a ono, z čoho nakoniec chápem to najdôležitejšie... že nefunguje. Vykukaný a prešitý sa dostávam po pol hodinovom boji s automatom na izbu. Prechádzam uličkou divných ľudí, rýchlo vyťukávam kód do dverí a zamykám sa na izbe. Ráno vstávam na piatu hodinu a vyrážam smer Belgicka. Raňajky na moteli neriskujem a volím istotu v podobe menu na benzínke, aj keď ani tam neviem, či to bola dobrá voľba. Všetko zachraňuje až povolený doping v podobe poriadneho espressa. Do Wetterenu dorážam pred obedom. Malé jedlo a vyrážam s Hansom na bicykel. Som úplne mimo, nohy mám ako zabetónovaný. Večer zalieham do perín ako Nemci do úkrytu. V piatok ráno odchádzame do Houffalize na Cross Country kategórie C1. Po prejdení trate sa vraciam k autu rozčarovaný, takto pekelne technicky náročná trať som už dlho nezažil. U nás je podobná divočina nemysliteľná! Po prvé by ju v takej podobe nikto nepovolil a za druhé by nikoho ani nenapadlo viesť trať cez také šialenosti! Na štarte stojí aj Sven Nys. Hrozne som si s ním chcel zapretekať. Plány sa ale rozplývajú hneď v prvom kole po krkolomnom páde. V šoku prechádzam depom a až za ním si uvedomujem, že mám pretočené riadidlá a napoly prázdne pneumatiky. Zvyšok závodu som len likvidoval stratu, čo v cieli stačilo na pomerne slušné 9. miesto. V sobotu som rozlámaný ako snáď nikdy, chrbát ma bolí a nohy na tom nie sú o nič lepšie. Technická trať, pád a asi tých pár hodín v aute sa na mňa pekne podpísali. Vyrážame pretočiť nohy a popoludní relax v neďalekom Gente. Hans ma berie do tunajšej putyky s 250 druhmi piva. Volím belgickú alternatívu za Svijanov a dávam sa do pokoja. Nedeľné ráno kričí budík zas o piatej. Robím si zváčať do auta, škrabem predné sklo od námrazy a pomaly vyrážame na UCI Marathon Serie Rock d'Ardenne s dĺžkou 82km as prevýšením okolo 2200 metrov. Odštartovalo sa ako na Cross Country, asi tak po necelom kilometri už zostávame iba v piatich ľuďoch. Nechápem čo sa deje a len tak tak hákujem rýchlik v zložení Pinto, Nissen, Massaer a Vastaranta. Každý kopec šprintujeme ako by na vrchole čakal cieľ. Sám seba chlácholím, že to nemôžu takto vydržať celé preteky a že im predsa musí dôjsť. Na každom kopci lepím stratu a modlím sa, aby tá chvíľa prišla. Na šesťdesiatom kilometri sa zastavil Vastaranta ako pätník. V kopci nastupuje opäť Nissen a Pinto, bohužiaľ dieru už nezídem a zostávam iba s belgickým majstrom Massaerom. Tomu vzápätí nastupujem z posledných síl a pomaly ho odpájam zo svojho háku. Posledné kilometre idem v schôdzi že ma niekto dôjde zozadu. Idem podlahu a napriek tomu sa mi zdá tá tisícka metrov nekonečná. Cieľ som preletel na treťom mieste a ani neviem ako som sa doňho dostal. Prešitý a spokojný v cieli si ľahnem na zem. Teraz ma čaká len sa dostať z Houffalize domov k nám na sever. Kde ma čaká odpočinok, dlhé dva dni a potom zas do plných na Bedrichov! Vďaka a ahoj Ňůmi Výsledky:

• Soren Nissen 3:05:34h
• Luis Pinto 3:07:07h
• Jiří Novák 3:07:51h
• Joris Massaer 3:09:06h
• Tim Bohme 3:09:49h

[gallery ids="7648,7647,7646,7645,7644,7643,7642">