Ballyhoura – ME v MTB maratóne

Írsko, kraj neskrotných bojovníkov za nezávislosť, alebo Lochneské príšery. To sú báje a povesti, v cyklistickom svete je to predovšetkým krajina, kde boli naplánované tohtoročné majstrovstvá starého kontinentu v MTB maratóne. Pre mňa tento závod znamenal jeden z hlavných vrcholov sezóny. Trasa bola situovaná z veľkej časti do nekonečných singltrekov tunajšej Ballyhoura Mountain. Lepšie miesto som si snáď ani nemohol priať. Pár dní pred plánovaným štartom preto balím bicykel do vaku a teším sa ako „malý“ Jirka. Prilietame do Dublinu a začíname klasickou hrou, ako potlačiť zákon zachovania hmoty a narvať do auta všetky kolesá a batožinu. Odchádzame na hotel zaľahnúť do perín a trochu oraziť z cesty. Druhý deň potom už oddýchnutí a čerství, vyrážame na obhliadku trate. Dávame si „dlhšie vrece“ a užívame si tak tunajší terén naplno. Nejaký vtipálek nám navyše preznačil trať, a tak blúdime asi hodinu po kolená zaborené v tunajších močiaroch. Chudák Franta Raboň si s nami bahňákama musel užívať ... trochu si z neho uťahujeme a pošťuchujeme ho, že to je predsa rovnaké, ako na cestnom San Remu. V prvej časti okruhu sú len dva krátke single, až na druhý deň objavujeme zvyšok celej trate a na nej už je singlov požehnane, a to zhruba 30km v kuse.   2014 European Marathon MTB champs in Ballyhoura   Deň D Na štartovej čiare nás síce veľmi nie je, ale zo špičky tu logicky nikto nechýba. Hneď po štarte sa ide na najvyšší bod trate, kde sa trhá celé štartové pole na korálky. Idem tesne za piatou pozíciou s chlapcami z Bullsu. Cítim sa dobre a už sa teším do singlov, kde by som mohol trochu získavať. Bohužiaľ na 40 kilometri „parkujem“ a odlietam chalanom z háku, nemôžem chytiť dych a nohy mám ako z betónu. Snažím sa narvať do seba čo najviac gélov a zapíjam ich kofeínom. Táto smrteľná kombinácia mi na miesto energie dala totálnu stopku. Stojím a všetci ma míňa, pripadám si ako vo vlaku...ale na odstavnej koľaji. Singeltrek si vďaka tomu vôbec neužívam a len každým metrom viac a viac trpím. Modlím sa, aby sa moje utrpenie skončilo. Kofeín ma úplne vykostil a zobral všetku zvyšnú energiu. Posledných pár kilometra idem v jednom kŕči. Plávam sa do cieľa av singli stretávam Periklisa, ktorý ide ešte pomalšie ako ja. Nejde ho predbehnúť, a tak za ním visím ako tieň. Pred cieľom nás dochádza skupina zozadu. Som v pokoji a nabieham do cieľovej rovinky na druhej pozícii. Snažím sa zašpurtovať, ale do nôh som dostal taký kŕč, že som sa nemohol zlomiť v kolenách a cieľom prechádzam posledný v pozore a plameni ako zápalka. Z kola ma následne museli zložiť. Ani po týždni stále nechápem, čo bolo zle. Tréning, príprava, jedlo – na to všetko som si dal pozor, ale kde nič tu nič. Musím na Írsko zabudnúť čo najrýchlejšie. Dúfam, že si spravím chuť na Majstrovstvá sveta v Pietermaritzburgu, ktoré sa ide už tento víkend. Ahoj Ňoumi [youtube>https://www.youtube.com/watch?v=V49hePOQdFE [/youtube> Muži: 1. Christoph Sauser (SUI) 3:41:16 hod. 2. Jaroslav Kulhavý (CZ) 3:41:59 3. Christopher Soukup (AUT) 3:47:33 4. Matúš Ulman (SK) 3:49:28 5. Tiago Ferreira (POR) 3:49:48 20. Jiří Novák (CZE) 3:50:03 23. Kristián Hynek (SK) 4:04:52 28. František Raboň (CZ) 4:12:29 DNF. Jiří Hudeček (CZ)